Celkový vládny deficit v eurozóne aj v celej Európskej únii (EÚ) vlani v porovnaní s rokom 2013 klesol. Naopak, verejný dlh sa v oboch regiónoch zvýšil. Informoval o tom európsky štatistický úrad Eurostat.
Hrubý dlh verejnej správy na Slovensku by sa mal udržať pod hranicou 55 % HDP. V budúcom roku by mal dosiahnuť úroveň 52,8 percenta HDP, v roku 2017 by mal klesnúť na 51,9 percent HDP a v roku 2018 ďalej na 50,3 percenta HDP. "Z medzinárodných záväzkov Slovenska voči Európskemu nástroju finančnej stability (EFSF) a Európskemu mechanizmu pre stabilitu (ESM) sa na roky 2016 až 2018 nepredpokladajú ďalšie vplyvy na verejný dlh," avizoval rezort financií.
Rásť by mali daňové a odvodové príjmy. V budúcom roku by mali dosiahnuť úroveň 22,6 miliardy eur a v ďalších rokoch sa postupne zvyšovať na 23,5 miliardy eur a 24,8 miliardy eur. Prognóza jednotlivých daní na nasledujúce roky je ovplyvnená najmä makroekonomickým vývojom, ktorý bude v najbližších rokoch z pohľadu daňových príjmov menej priaznivý.
Ako ďalej informujú štatistici, v porovnaní s poslednou vlaňajšou jesennou notifikáciou sa štandardne aktualizovali zdrojové údaje, ktoré však nepredstavovali významnú zmenu deficitu a dlhu. "Pri výpočte deficitu a dlhu za rok 2014 sme vychádzali z najaktuálnejších dostupných údajov za subjekty klasifikované v sektore verejnej správy a odporúčaní Eurostatu," dopĺňa Štatistický úrad SR. Spresnené údaje o deficite a dlhu za minulý rok zverejní Eurostat vo svojej ďalšej jesennej notifikácii k 1. októbru tohto roka.
Minister financií Peter Kažimír na utorňajšej tlačovej konferencii vyzdvihol, že výška verejného dlhu v pomere k hrubému domácemu produktu klesla prvýkrát za posledných šesť rokov. Definitívne čísla o rozpočtovom hospodárení za minulý rok by však mohli byť podľa neho pre Slovensko ešte priaznivejšie. Podľa odhadov ministerstva by totiž výnos z dane z príjmov právnických osôb, ktorý sa definitívne do výsledkov hospodárenia verejnej správy započíta až v nasledujúcich mesiacoch, môže stlačiť deficit ešte nižšie ako aktuálne Eurostatom notifikovaných 2,87 percenta výkonu ekonomiky. "Máme nádej, že ten deficit bude ešte nižší," povedal Kažimír s tým, že definitívne sa tieto predpoklady potvrdia v jesennej notifikácii Eurostatu.
Podpredseda opozičnej KDH Miloš Moravčík však tak pozitívne dáta zverejnené Eurostatom nevníma. Podľa neho potvrdzujú, že vláda hospodárila o 250 mil. eur horšie ako v roku 2013. Za hlavné príčiny pritom označil vysoké výdavky ministrov, pokuty za prešľapy pri eurofondoch a chybné zúčtovanie dividend. "Jediným, čo sa vláde za minulý rok darilo, bolo oberanie ľudí cez dane a odvody. Tie vláde priniesli o 695 mil. eur viac, ako čakala. Stalo sa tak žiaľ na úkor ľudí, ktorým tie peniaze reálne chýbajú," tvrdí Moravčík.