Grécka burza zažíva najhorší burzový prepad za celé desaťročia. V utorok sa aténsky burzový index prepadol o 11 percent, čo je najstrmší prepad od roku 1989. Grékom zároveň zdražel dlh, výnosy na 10-ročných dlhopisoch vzrástli na úroveň 7,7 percenta. Trh reaguje na vyhlásenia gréckeho premiéra. Antonis Samaras včera oznámil, že sa pokúsi presadiť urýchlenie prezidentské voľby o dva mesiace (na 17. decembra), aby zabránil opozícii "poškodiť grécku ekonomiku".
Čítajte viac: Burzy svietia na červeno. Po gréckej padajú aj čínske
Athens stocke exchange general index za utorok. Graf: Bloomberg
Výnosy na 10-ročných štátnych dlhopisov. Graf: Patria Finance
Hrozí vláda radikálov
Ak sa premiérovi nepodarí presadiť svojho kandidáta na post nového prezidenta, je ohrozená celá vládna koalícia a hrozia predčasné parlamentné voľby. V tých by podľa posledných prieskumov s 3% náskokom zvíťazila radikálna ľavica, strana Syriza, podľa oficiálneho názvu Koalície radikálnej ľavice.
Táto strana zvíťazila v májových voľbách do Európskeho parlamentu a jej líder Alexis Tsipras by sa mohol stať ďalším gréckym premiérom. Syriza odmieta prísne úsporné opatrenia, finančnú "nadvládu" MMF a EÚ a zbiera protestné hlasy naprieč celým Gréckom. Doterajšie, politicky tvrdo vykúpené úsporné opatrenia, by tak v prípade víťazstva radikálna ľavica rýchlo vzala za svoje. EÚ pritom podmienila finančnú pomoc Grécku prísnymi fiškálnymi úsporami, ktoré Syriza zásadne odmieta. Včera sa pritom krajiny eurozóny rozhodli predĺžiť o dva mesiace záchranný program, ktorý teraz Grécko využíva. Miesto do konca tohto roka tak podporný program potrvá do konca februára.
Predčasné voľby sú riziko
V prípade víťazstva strany Syriza by pravdepodobne došlo na finančných trhoch v Grécku k zemetraseniu a v krátkej dobe by sa značne navýšila riziková prémia u gréckych bondov. Ak sa prezidentská voľba naozaj uskutoční ešte tento rok v decembri a ak v nej súčasná vládna koalícia neuspeje, Grécko sa môže opäť ocitnúť pod tlakom finančných trhov, ktoré už s predstihom "oceňujú" prípadnú vládu Koalície radikálnej ľavice. Dnešný prepad aténskeho indexu to len potvrdzuje.
Keď vrcholila finančná kríza, Grécko bolo najčastejšie skloňovanou krajinou, o ktorej sa špekulovalo, že by mohla opustiť eurozónu, vyhlásiť štátny bankrot a zbaviť sa tak vysokého zadlženia. Na sklonku roku 2011 dosahovali výnosy 10-ročných štátnych dlhopisov úrovne 35% a dôvera investorov v grécku ekonomiku bola na bode mrazu.
V lete 2012 sa vlády ujala stredopravá vládna koalícia, ktorá krajinu sľúbila vyviesť z hospodárskeho marazmu, avšak za cenu výrazných fiškálnych škrtov. Prvotná reakcia trhov bola silne pozitívna, výnosy dlhopisov padli o viac ako 15 pb a nová vláda so silným mandátom začala úradovať.
Úsporné opatrenia v kombinácii s prísnou fiškálnou diétou naordinovanú MMF a EÚ však viedla k prepadu reálnych príjmov gréckych domácností. S klesajúcim disponibilným príjmom začala padať aj podpora vlády.