Malo to byť gesto zmierenia a reštartu po viac ako pol storočí zamrznutých vzťahov. Americký prezident Barack Obama prijal sériu opatrení, ktorými otvára Kube dvere dokorán – zrušil väčšinu cestovných obmedzení i obchodného embarga, vyslovil sa za vyškrtnutie Havany z teroristického zoznamu a potriasol si rukou s kubánskym lídrom Raúlom Castrom, čo by ešte pred pár rokmi bolo absolútne nemysliteľné.
Republikáni preto v Kongrese, ktorý majú pod kontrolou, avizovali rozsiahle škrty, aby Obamove snahy zablokovali.
Boj o hlasy menšín
Súčasťou Obamových rozhodnutí bolo rozšírenie možností leteckých i lodných spojení medzi USA a Kubou. Určené sú najmä pre amerických turistov, ktorí si po desaťročiach, keď cesta na Kubu bola tabu, na ostrove môžu užívať dovolenku. Zároveň by mali umožniť početným kubánskym emigrantom v Spojených štátoch navštíviť vo svojej domovine príbuzných.
Experti vidia v jeho krokoch aj predvolebnú motiváciu. „Demokrati majú voči menšinám podstatne ústretovejšiu rétoriku než republikáni. Aj v tomto prípade vidno Obamove snahy o zlepšovanie vzťahov s Kubou, keďže v USA žije práve mnoho kubánskych prisťahovalcov,“ pripomenul pre HN Petr Kratochvíl, riaditeľ Ústavu medzinárodných vzťahov v Prahe.
Tento krok by tak mohol prihnať ďalšie hlasy príslušníkov menšín demokratovi, ktorý sa v novembri 2016 pobije o kreslo šéfa Bieleho domu po odchode Baracka Obamu. Zatiaľ najhorúcejším demokratickým kandidátom je bývalá prvá dáma Hillary Clintonová, ktorá Obamovi v jeho prvých štyroch rokoch vládnutia pomáhala zorientovať sa v zahraničnej politike ako šéfka diplomacie.
Väčšou hrozbou Rusko
Republikáni sa v takomto získavaní voličov snažia Obamovi zabrániť za každú cenu. O stovky miliónov dolárov znížili v Kongrese rozpočet pre dopravné úrady, aby znemožnili zavedenie liniek. „Intenzívnejšie cestovanie na Kubu priamo financuje osoby a inštitúcie, ktoré utlačujú kubánsky národ,“ vysvetlil Diaz-Balart. Ten sám pochádza z rodiny kubánskych emigrantov na Floride.
Podľa expertov však má Obamov krok aj politické pozadie. „Začína sa ukazovať, že USA sú v mnohých oblastiach izolované. Ústretovosťou voči Kube sa tak Obama snaží uvoľniť si ruky v konflikte, ktorý nie je aktuálny. Havana už totiž pre Američanov nepredstavuje reálne nebezpečenstvo,“ uviedol Kratochvíl.
Ak by sa USA zbavili konfliktu s Kubou či Iránom, s ktorým tiež výrazne uvoľnili vzťahy, mali by viac priestoru na riešenie naliehavejších hrozieb. Tie pre nich znamená najmä rusko-ukrajinská kríza či zhoršujúce sa napätie v Juhočínskom mori.