Rusko začína naháňať strach krajinám, s ktorými susedí. Po tom, čo ruská armáda zabrala Krym sa o svoje územie začínajú obávať aj pobaltské štáty. Informoval o tom portál e15.cz.
NATO v snahe upokojiť napätú situáciu medzi Ruskom a pobaltskými štátmi posilní vojenskú prítomnosť v regióne. Litve, Lotyšsku a Estónsku však od Ruska aktuálne hrozí skôr obchodný tlak alebo pokusy o destabilizáciu za pomoci početnej ruskej menšiny ako vojenská intervencia.
NATO vysiela stíhačky
Pobaltie bude strážiť dvanásť stíhačiek NATO, trojnásobok oproti normálu. Ide o súčasť širšieho plánu na posilnenie bezpečnosti štátov. Uvažuje sa aj o novej leteckej základni v Estónsku, v lotyšskom prístave Liepaja by mohli kotviť lode paktu. Litva a Lotyšsko navyše chcú do roku 2020 zdvojnásobiť výdavky na obranu.
Väčšie nebezpečenstvo pritom krajinám hrozí zvnútra. V Litve žije šesť percent etnických Rusov, v Estónsku 25 percent a v Lotyšsku 27. Menšina sa sťažuje na diskrimináciu, "hostiteľské" krajiny ju zase označujú za piatu kolónu Kremľa. Veľvyslanec Moskvy v Rige v marci uviedol, že čoskoro bude pre minoritu ľahšie získať ruské občianstvo. Najvyšší lotyšskí predstavitelia potom vydali vyhlásenie, v ktorom odsudzujú aktivity vedúce k rozdeľovaniu spoločnosti. Moskvu zase rozhorčilo rozhodnutie prerušiť vysielanie ruskej televízie RTR. Rovnaké opatrenia tento týždeň urobila aj Litva.
Experti: Pobaltskí Rusi dávajú prednosť EÚ
V Talline sa cez víkend uskutoční protest ruskej menšiny. Chce vyjadriť solidaritu s Krymom a východoukrajinskými regiónmi. A nadhodiť tému separatistického referenda v severovýchodnej časti Estónska. Politici ale veria, že pôjde o okrajovú akciu. "Je jasné, že ruské špeciálne služby pripravili informačné operácie týkajúce sa susedných štátov. Teraz sa uskutočňujú a pre nás to nie je prekvapenie, "povedal šéf zahraničného výboru estónskeho parlamentu Marko Mihkelson.
Experti ale pochybujú o chuti najmä mladej generácie pobaltských Rusov pripojiť sa k materskej krajine, aj keby mali možnosť. Výhody plynúce z členstva štátov v EÚ by podľa nich prevládli nad nacionalizmom.
Napätie je cítiť aj v obchode. Vilnius označuje za politicky motivované najrôznejšie zákazy dovozu tovaru do Ruska. Moskva na začiatku roka zastavila import bravčového z EÚ po tom, čo boli v Litve nájdené diviaky, ktoré uhynuli na prasací mor. Tento týždeň navyše uzavrela svoj trh pre všetky spracované mäsové produkty z Litvy a Poľska. Neexistuje podľa nej záruka, že bravčové nie je v poľskom a litovskom tovar, ktorý by podľa etikety obsahovať nemá. Už v polovici marca prerušila dovoz potravín cez prístav Klajpeda.