Grékov čaká hektický týždeň so zatvorenými bankami a s prázdnymi bankomatmi. Čaká ich nezaplatenie 1,6-miliardovej splátky Medzinárodnému menovému fondu a štart krokov vedúcich k bankrotu. Referendum, ktoré rozhodne o tom, či chcú zostať v eurozóne, alebo nie, už nemusí byť vôbec dôležité, lebo príde po vypršaní záchranného programu, ktorý sa nemusí znova naštartovať. Hocijaký výsledok referenda bude bolestivý. Prieskumy hovoria, že až 57 percent Grékov je ochotných prijať šetriaci program, aby si zachránili euro. Ak Gréci zahlasujú „áno“, musia robiť bolestivé reformy. V prípade, že odmietnu ďalšiu pomoc, čaká ich krach. Pozrite si možné scenáre, ktoré prídu po ľudovom hlasovaní.
1.„Nie“ záchrannému programu
Ak Gréci odmietnu záchranný program, vládna strana Syriza prežije, ale zavedie paralelnú menu a bude dúfať, že v budúcnosti sa vráti k euru. „Bude záležať na Európskej centrálnej banke (ECB), či akceptuje túto menu. Ak nie, Grexit je istá vec,“ hovorí pre HN Kostas Kalloniatis, grécky analytik. Podľa neho je stále šanca, že sa Gréci s veriteľmi dohodnú ešte tento týždeň a referendum bude zbytočné. Po odmietnutí pomoci sa riziko, že eurobanka stopne prísun peňazí gréckym bankám, zvýši. „Odhadujeme, že istá forma podpory bude pokračovať, až kým Gréci nezaplatia aj splátku ECB, ktorá je splatná 20. júla,“ hovorí Blanka Kleníková, analytička londýnskeho IHS.
2.„Áno“ euru
Dohodu a zotrvanie v eurozóne považuje stále za pravdepodobnejší scenár aj Juraj Karpiš, analytik INESS. „Referendum a zmrazenie núdzovej likvidity zo strany ECB možno vnímať ako nátlakové nástroje vo vyjednávaní,“ myslí si. Podľa neho Gréci dúfajú, že neistota v súvislosti s referendom nakazí ostatnú perifériu eurozóny a donúti eurozónu k väčším ústupkom. „Na druhej strane eurobanka priškrtením množstva eur varuje gréckych voličov, že ich vláda sa priblížila príliš blízko k drachma priepasti,“ dodáva Karpiš. Rozhodujúcim dátumom bude 20. júl, keď má Grécko splátku voči eurobanke, ktorá mu umožňuje zotrvanie v eurozóne.
3.Zostanú v únii bez eura
Analytici vidia túto možnosť ako najmenej pravdepodobnú, pretože Európania ich medzi sebou už nebudú potrebovať. V Bruseli neveria súčasnej vláde, že dokáže zaviesť reformy, proti ktorým sa vzpiera už pol roka. Môžu dúfať v pád vlády a jej výmenu a povoľnejšiu. Ale budú veriť lídrovi opozičnej strany Nová demokracia Antonisovi Samarasovi a ponúknu mu novú pomoc?„Samozrejme, že nie. Už s ním rokovali, dával veľa sľubov, ktoré neplnil,“ myslí si Wolfgang Münchau, komentátor Financial Time. Veľké politické riziko hrozí aj vtedy, ak aj Gréci zahlasujú za euro, Európa ich môže z eurozóny vyhodiť aj tak. „To bude najhorší scenár a potvrdí to, že monetárna únia bez politickej nemôže fungovať bez porušovania demokratických princípov,“ dodáva Münchau. Záchranná pomoc pre Grécko vyprší na konci júna, teda aj prípadná nová vláda bude mať problém dohodnúť sa na úplne novom balíku pomoci. Ten musia schváliť všetky členské štáty, čo bude veľký problém najmä v Nemecku.
Čo sa musí stať, aby Grécko ostalo v eurozóne
Európska centrálna banka im musí začať opäť dodávať likviditu, čo je málo pravdepodobné, lebo by išla proti svojim pravidlám. Tsiprasova vláda by musela padnúť, lebo už stratila dôveru a nikto s nimi nechce rokovať. Nová vláda by musela prijať tvrdé podmienky veriteľov a začať rokovať o novej finančnej pomoci.