Ekonomika eurozóny by tento rok mohla klesnúť až o 12 percent. Uviedla to šéfka Európskej centrálnej banky Christine Lagardová, podľa ktorej sa už nedá počítať s "miernym," teda najoptimistickejším scenárom.
Lagardová predpokladá, že vývoj ekonomiky eurozóny sa tento rok bude pohybovať medzi "stredným" a "vážnym" scenárom, čo znamená pokles 8 až 12 percent. Takzvaný mierny scenár, o ktorom sa diskutovalo v ECB v apríli, ktorý počítal so slabším poklesom ekonomiky, je už zastaraný.
Krízy sa neobáva
Novej krízy sa však neobáva. Nepredpokladá, že by pandémia nového koronavírusu mohla vyvolať opätovné obavy z rozpadu eurozóny. Reagovala tak na správu ECB o finančnej stabilite, v ktorej sa toto riziko objavilo.
"Príliš sa toho neobávam," uviedla, dodala však, že politici by mali aj naďalej pozorne sledovať rast dlhov v eurozóne. Tie sa zvyšujú pre dodatočné výdavky vlád s cieľom zmierniť dôsledky pandémie nového koronavírusu na ekonomiku.
V správe o finančnej stabilite zverejnenej v utorok 26. mája ECB varovala, že pandémia koronavírusu ešte umocnila slabé miesta finančného sektora eurozóny a zvýšila tak riziko ďalších kríz.
Najväčším problémom je dlh. Niektoré krajiny budú mať problémy svoje dlhy splácať, čo zvyšuje riziko ich odchodu z eurozóny.
Niektorých zasiahne viac
Lagardová súhlasí, že "niektoré štáty pandémia zasiahne viac než iné," odmieta však obavy, že by mohla viesť k opätovnej hrozbe rozpadu eurozóny.
Podľa nej krajiny po celom svete museli v dôsledku zvýšených nákladov zvýšiť dlh a bolo to správne rozhodnutie. Upozornila, že úrokové sadzby sú v súčasnosti na historických minimách, čo náklady na obsluhu dlhu udržuje na "výrazne nízkej úrovni".
Podľa šéfky ECB je kľúčové najmä to, na čo sa peniaze v skutočnosti použijú. Ako dodala, investície do transformácie ekonomík smerom k digitalizácii, produktivite a na boj s klimatickými zmenami sa v dlhodobom horizonte vyplatia.