V tempe zhromažďovania zlata v devízových rezervách vedie Rusko pred Tureckom a Kazachstanom. Vyplýva to z pravidelnej mesačnej správy o devízových rezervách v zlate jednotlivých štátov, ktorú vydávamarketingová organizácia najvýznamnejších ťažiarov zlata World Gold Council.
Turecké presuny
"Zatiaľ čo Rusko ukladá do svojich zásob väčšiu časť zlata, ktoré vyťaží, Turecko zlatý poklad zväčšilo vnútorným nariadením o presune zlata z komerčných bánk do štátnych sejfov a tiež lákavou ponukou výnosov pre súkromné osoby za zlato uložené v centrálnej banke," upozornil Marášek.
Iný vývoj cien
Tretiu pozíciu obsadil v prvom polroku Kazachstan, ktorý v poslednej dobe patrí ku krajinám, ktoré zaisťujú svoju finančnú stabilitu najcennejším kovom. Kazachstan v prvom polroku presunul do rezerv 20 ton zlata, čím sa jeho zlatý poklad zväčšil na 275,4 ton. V celosvetovom rebríčku je to 21. miesto.
Kľúčovým dôvodom držby zlata centrálnymi bankami je fakt, že vývoj jeho ceny sa spravidla odlišuje od vývoja hodnoty menových devízových rezerv. Tým pádom je celková hodnota rezerv pozostávajúcich zo zlata a z menových devíz stabilnejšia než hodnota rezerv pozostávajúcich buď iba zo zlata, alebo iba z mien.
350 ton ročne
Zlato môže byť využité napríklad na financovanie núdzovej likvidity operácií alebo v rámci uskutočňovania devízových intervencií.
"Po roku 2008 je trendom medzi svetovými centrálnymi bankami skôr navyšovanie objemu držaného zlata alebo aspoň jeho zachovávanie na stálej úrovni. Čisté nákupy zlata centrálnymi bankami dosahovali v rokoch 2008 až 2015 celosvetovo priemerne 350 ton ročne," povedal ČTK analytik spoločnosti Cyrrus Lukáš Kovanda.
Európske zlaté rezervy tvoria približne tretinu zlatých rezerv všetkých centrálnych bánk na svete. Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Holandsko, ale aj Grécko majú podľa WGC v zlate cez 65 percent svojich devízových rezerv.