Byť jadrovým inžinierom v Európe či Amerike v súčasnosti nevyzerá ako práve perspektívne zamestnanie. Len o niečo lepšie sú na tom jadroví odborníci v Ázii. Ústup od jadrovej energetiky sa páči verejnosti, ale súčasne znižuje možnosti obrany pred zmenou klímy. A, paradoxne, zvyšuje riziká jadrovej energetiky.
Jadrovým reaktorom doba nepraje, verejnosť v mnohých krajinách sveta ich nechce. Reaktory sa zatvárajú dokonca pred koncom plánovaného obdobia životnosti, čo je ekonomická rana – postaviť jadrovú elektráreň je veľmi drahé, jej prevádzka potom relatívne lacná. Preto vyradiť z prevádzky fungujúci jadrový reaktor znamená prísť o stabilný zdroj lacnej elektriny.
Celkovo sa vo svete medzi rokmi 1996 a 2016 znížil podiel elektrickej energie z jadrových elektrární zo 17,6 percenta na 10,7 percenta, uvádza medzinárodný populárno-vedecký časopis New Scientist.
Argumenty o klíme nezaberajú
Nemecká energetická legislatíva prijatá v roku 2010 a nazvaná Energiewende, čiže „energetický obrat“, zahŕňa odchod od fosílnej energetiky, avšak súčasne aj od energetiky jadrovej, ktorej používanie sa má skončiť už v roku 2022. Tým sa má ťažisko výroby elektriny presunúť na obnoviteľné zdroje. Osem zo sedemnástich nemeckých reaktorov od roku 2011 prestalo pracovať. Ústup od tepelných elektrární taký rýchly nie je, už preto, že zatiaľ musia zaskakovať za slnečné a veterné elektrárne v prípade nevhodného počasia....
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.