Prebytky zahraničného obchodu sa ani v nasledujúcich mesiacoch nebudú ďalej rozširovať. Nadol ich budú tlačiť stále medziročne vyššie ceny energetických surovín, ale i stále relatívne oslabený externý dopyt a nízka konkurencieschopnosť domácich exportérov i v dôsledku zhoršeného domáceho podnikateľského prostredia.
Uviedol to Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank v komentári k údajom o júlovom zahraničnom obchode, ktoré zverejnil Štatistický úrad Slovenskej republiky.
„Na druhej strane, výraznejšej redukcii prebytkov zahraničného obchodu bude brániť trápiaci sa domáci dopyt, ktorý bude brzdiť i rast spotrebných a investičných dovozov. Očakávame, že prebytky zahraničného obchodu by sa do konca roka mohli zmierniť na 1 - 1,5 percenta hrubého domáceho produktu,“ spresnil Koršnák.
„Silný rast exportu potiahli najmä stroje a prepravné zariadenia, ktoré medziročne stúpli o 6,3 percenta. Pozitívny vývoj zaznamenali aj výrobky triedené hlavne podľa materiálu, kam spadá prevažne kovovýroba, ktoré si medziročne pripísali desať percent. Pozitívny impulz do celkového exportu pridali aj produkty chemikálií a príbuzných výrobkov, ktorých vývoz stúpol medziročne o 24 percent. Kladný výsledok zaznamenal aj vývoz minerálnych palív a energií, ktorý v júli prekonal minuloročné hodnoty o takmer desať percent, najmä vďaka vyšším cenám palív,“ doplnili analytici Inštitútu finančnej politiky.
Štastistický úrad v utorok informoval, že zo Slovenska sa podľa predbežných výsledkov v júli 2026 vyviezol tovar v hodnote 9,1 miliardy eur, čo predstavuje medziročný nárast o 6,6 percenta. Dovoz však rástol ešte výraznejšie, jeho hodnota sa zvýšila o 9,4 percenta a dosiahla 9,1 miliardy eur.
Vývoz aj dovoz zaznamenali druhé najvýraznejšie medziročné zvýšenie v tomto roku, silnejšie tempo bolo naposledy v júni. Rýchlejší rast dovozu zároveň stlačil obchodnú bilanciu do mínusu. Saldo zahraničného obchodu bolo v júli pasívne v objeme 840 600 eur, pričom v rovnakom mesiaci vlaňajška to bol prebytok vo výške 216,5 milióna eur.
