Rast dlhu vyčerpal fiškálny priestor Slovenska, každá ďalšia kríza bude bolestivejšia. Vyplýva to z novej analytickej publikácie Fiškálny priestor Slovenska 2026, ktorú predstavili predstavitelia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, a o ktorej informovali aj na sociálnej sieti.
Verejný dlh presahuje 60 percent HDP, hoci bezpečná úroveň je podľa odhadov rozpočtovej rady pod hranicou 50 percent HDP. Bez ďalších opatrení aktuálne dlh smeruje k 75 percentám HDP do konca tohto desaťročia.
Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť mali na slovenskú ekonomiku a životnú úroveň ľudí vplyv najmä veľké nečakané krízy, ako boli globálna finančná kríza, pandémia COVID-19 či ruská invázia na Ukrajinu.
Vyčerpaný fiškálny priestor podľa správy neznamená, že Slovensku bezprostredne hrozí bankrot. Pri ďalšej kríze však bude krajina čeliť fiškálnemu stresu - vyšším úrokom z dlhu, nutnosti prijať rýchle a zásadné konsolidačné opatrenia v ťažkých krízových časoch, a teda nemožnosti dostatočne stabilizovať ekonomiku.
V krajnom prípade môže krajina stratiť schopnosť financovať svoje potreby za prijateľných podmienok a bude odkázaná na externú pomoc. Znamenalo by to nielen formálny bankrot, ale predovšetkým výrazný zásah do životnej úrovne obyvateľstva a de facto by došlo k strate fiškálnej suverenity Slovenska.
Nepriaznivá kombinácia
Správa uvádza, že aktuálny dlh nad 60 percent HDP môže pôsobiť ako relatívne nízky v porovnaní s krajinami s oveľa vyšším zadlžením. Slovensko však čelí nepriaznivej kombinácii - dlh dynamicky rastie aj bez ďalšej krízy, rastový potenciál ekonomiky slabne a starnutie obyvateľstva bude zvyšovať výdavky na dôchodky, zdravotníctvo a dlhodobú starostlivosť.
Tieto faktory znižujú schopnosť Slovenska stabilizovať dlh, a preto je bezpečná úroveň dlhu v Slovenskej republike výrazne nižšia.
Správa posudzuje veľké systémové šoky popri dlhodobých štrukturálnych tlakoch a rizikách, ako sú strata konkurencieschopnosti, klimatická zmena, investičný dlh, otázniky nad budúcnosťou automobilového priemyslu v Európe či postupné znižovanie prílevu eurofondov.
Tieto riziká môžu prichádzať súčasne a navzájom zosilňovať svoje účinky. Napríklad jedna hlbšia recesia v tomto čase by mohla zvýšiť verejný dlh o viac ako 10 percent HDP a posunúť ho výrazne nad 80 percent HDP.
Ďalším problémom má byť to, že Slovensko v priaznivých obdobiach po odznení šokov nedostatočne využilo dobré ekonomické podmienky na znižovanie dlhu.
Z dlhu Slovensko nevyrastie
Slovensko zatiaľ však podľa správy nie je v situácii, aby muselo prijímať rozhodnutia pod diktátom krízy. Ak však bude dlh ďalej rásť, priestor na vlastné rozhodovanie sa bude zužovať. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť v tejto súvislosti apeluje na to, že má zmysel začať konať čo najskôr.
Zároveň sa Slovensko nemôže spoliehať na to, že z dlhu jednoducho vyrastie. Stabilizácia dlhu si vyžaduje dôveryhodné, dlhodobé a konkrétne rozpočtové opatrenia na zníženie deficitu pod hranicu 2,5 percenta HDP.
„Kľúčovou úlohou by preto malo byť zastavenie rastu dlhu a obnovenie dôvery, že Slovensko má svoje verejné financie pod kontrolou. Následne treba postupne vytvárať fiškálny priestor na zvládanie možných budúcich budúcich rizík,“ dodal predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth.
