Slovenské firmy čelia rastúcemu tlaku na udržateľnosť, pričom len v roku 2026 vstupuje do účinnosti minimálne 16 nových regulácií v oblasti environmentálnych, sociálnych a riadiacich štandardov.
Od podnikov vyžadujú nielen viac administratívy, ale najmä schopnosť preukázať svoje zodpovedné podnikanie presnými dátami. Vyplýva to zo záverov odborného podujatia, ktoré zorganizovala platforma Circular Slovakia v spolupráci s Holandskou obchodnou komorou na Slovensku
„Firmy často narážajú na nejasnú interpretáciu niektorých kritérií, no najväčšou prekážkou zostáva nedostatok kvalitných dát, ktorými by vedeli svoje udržateľné aktivity podložiť a preukázať. Práve schopnosť preukázať výsledky dátami sa stáva kľúčovým predpokladom pre prístup k zelenému financovaniu,“ uviedla Erika Vitálošová zo spoločnosti PwC.
Podľa Very Economou z ING už bankám nestačia len všeobecné deklarácie. „Očakávajú jasnú dlhodobú stratégiu, dôveryhodný transformačný plán, relevantné a merateľné ukazovatele výkonnosti a kvalitné overiteľné dáta. Práve od plnenia týchto cieľov sa čoraz častejšie odvíjajú podmienky financovania,“ vysvetlila.
Nová legislatíva má vplyv aj na administratívnu záťaž. Podľa Robina Dufeka z platformy Sustainova venujú zodpovedné tímy približne 60 percent času manuálnemu sledovaniu predpisov, čo otvára priestor na automatizáciu pomocou nástrojov umelej inteligencie.
Tlak pociťujú aj malé a stredné podniky. Hoci sú od povinného reportovania oslobodené, údaje od nich vyžadujú ich väčší odberatelia. „To, ako firma pristupuje k ESG a cirkulárnym obchodným modelom, bude čoraz viac rozhodovať o tom, či bude na trhu izolovaná, alebo akceptovaná naprieč celým dodávateľským reťazcom,“ zdôraznil Peter Vaňo z VÚB banky.
Prax však podľa odborníkov ukazuje, že princípy obehového hospodárstva prinášajú aj finančné úspory. „ESG nie je cieľ. Je to rámec, ktorý pomáha firmám, investorom a bankám hovoriť rovnakým jazykom a posudzovať podnikanie podľa porovnateľných kritérií,“ uviedol Miroslav Saban zo spoločnosti Philips.
