Keď vypukla v roku 2022 vojna na Ukrajine, hrozilo, že nárast cien energií na svetových trhoch by sa preklopil aj do účtov za energie. Vtedajšia vláda Eduarda Hegera pripravila na hroziaci problém bič – energopomoc.
Vláda na rok 2023 plošne zastropovala ceny energií a nepripustila ich významné zdraženie. Použili sa na to štátne zdroje aj eurofondy v rozsahu niekoľkých miliárd eur. Peniaze pôvodne určené na investície a rozvoj sa tak rozdali. Finálne ceny energií pre slovenské domácnosti to poslalo dokonca na najnižšie úrovne v EÚ.
V podobnom trende pokračoval aj nový kabinet Roberta Fica. Ekonómovia ho však upozorňovali, že súčasný systém je neudržateľný, keďže sa peniaze používajú plošne a nárok na dotované tarify majú ľudia v núdzi či milionári.
Navyše s plošnou pomocou nesúhlasila ani Európska komisia. Aj preto štát vytvoril systém adresnej energopomoci, ktorý sa začal používať od januára 2026.
Podľa nastavených pravidiel má nárok na výhodné tarify stále 90 percent domácností, čo podľa odborníkov nie je cielené opatrenie. Najnovšie by sa systém adresnej energopomoci mal zmeniť.
Kto dotácie dostane a kto už nie
V článku sa ešte dočítate:
- Kto podľa pravidiel patrí medzi ohrozené domácnosti.
- Koľko peňazí smeruje na jednotlivé projekty.
- Akú úlohu dostanú univerzity a vedci.
- Čo môže rozhodnúť o cenách energií v roku 2027.
Dostupné pre predplatiteľov 
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 78% na dočítanie.
Zostáva vám 78% na dočítanie.
