Súčasná situácia je charakteristická tým, že politika si osobuje právo diktovať ekonomike, nezmyselne a bez analýzy vplyvu presadzovať mocensky projekty, ktoré sú v rozpore so záujmami ľudí a podnikateľov a ktoré prinášajú bezpečnostnú neistotu a rozvracajú efektívnosť a konkurencieschopnosť ekonomík.
Uviedol to v pondelok na tlačovej konferencii Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory jej podpredseda Július Kostolný.
Komora upozorňuje na slabiny
Koncepcia vlády Slovenskej republiky o presadzovaní politiky spolupráce na všetky štyri svetové strany má podľa komory slabiny. Rozdelenie kompetencií medzi EÚ a členskými štátmi v oblasti zahraničnej politiky a obchodu je odlišné.
Kým spoločná obchodná politika je vo výlučnej právomoci EÚ, zahraničná a bezpečnostná politika síce zostáva v kompetencii jednotlivých členských štátov s vlastnou suverenitou, no s povinnosťou koordinovať svoje kroky na európskej úrovni.
Pri rozhodovaní platí princíp konsenzu. Tento kompetenčný nesúlad prináša v reálnom živote vážne problémy, najmä keď záujmy veľkých krajín v EÚ sa líšia od záujmov malých krajín. Navyše v EÚ rastie tlak na zrušenie práva veta aj v tejto oblasti.
Kostolný poznamenal, že zahraničné nadnárodné spoločnosti, ktoré podnikajú v Slovenskej republiky, sú kontrolované materskými firmami, pričom tvoria 67-percentný podiel na celkovom exporte Slovenska. Malé a stredné slovenské podniky, z ktorých viac ako polovica má zahraničného spoločníka alebo partnera, zabezpečujú asi 26 až 29 percent exportu.
Európsky priestor
Firmy, v ktorých sú hlavnými akcionármi cudzinci, vytvárajú podľa neho viac ako 52 percent pridanej hodnoty a zamestnávajú takmer 30 percent všetkých zamestnancov. V oboch prípadoch je to tretí najvyšší podiel v EÚ.
Doplnil, že naviac z celkového exportu SR (111 miliárd eur v roku 2025) smeruje 78 percent do krajín EÚ a takmer 85 percent do Európskeho hospodárskeho priestoru. Z celkového dovozu (108 miliárd eur v roku 2025) pochádza 63 percent z krajín EÚ. Zahraničné subjekty ovládajú takmer 50 percent základného imania vo firmách na Slovensku.
„Tieto údaje naznačujú, že vládna zahraničná politika na všetky štyri svetové strany naráža na skutočnosť, že rozhodujúce podnikateľské subjekty v SR sú vo vlastníctve zahraničného kapitálu, ktorých materské firmy majú svoje vlastné komoditné a teritoriálne stratégie a nemusia vždy korešpondovať so zámermi vlády Slovenskej republiky. Väčšina zostávajúcich slovenských malých a stredných podnikov nemá potenciál túto politiku presadiť do reálneho podnikateľského života,“ zdôraznil Kostolný.
„Komora sa domnieva, že hlavný dôraz vlády Slovenska pri presadzovaní politiky na všetky štyri svetové strany by mal smerovať do uplatnenia tejto koncepcie do stratégie EÚ, najmä pokiaľ ide o zabezpečenie dostupnosti lacných energetických komodít, zrušenia sankcií, korekcie zelenej politiky, ale hlavne o zabezpečenie uvoľnenia napätia a o návrat systému kolektívnej bezpečnosti vo svete,“ dodal podpredseda komory.
