Nový stavebný zákon zásadne mení spôsob riadenia odborných činností vo výstavbe. Prvýkrát sa autorizácia rozširuje aj na profesie, ktoré doteraz stáli mimo tohto regulovaného rámca - najmä na stavbyvedúcich a stavebný dozor.
Ako informovala Slovenská komora stavebných inžinierov, tento krok má zvýšiť bezpečnosť, profesionalitu a transparentnosť celého stavebného procesu. Zároveň otvára sériu praktických otázok, hlavne v súvislosti s novým pojmom vyhradená stavba.
Nové príležitosti
Odborníci SKSI a Zväzu stavebného priemyslu Slovenska na odbornom seminári upozornili, že legislatíva prináša nielen nové príležitosti, ale aj množstvo nejasností, ktoré bude potrebné v praxi doladiť.
Najvýraznejšou zmenou je rozšírenie autorizácie mimo projektovania. „Autorizácia ako slobodné povolanie bola nastavená len pre projektovanie. Od roku 2025 sa rozšírila na ďalšie slobodné povolania,“ uviedol predseda SKSI Vladimír Benko.
Do systému pribúdajú nové profesie - autorizovaný kontrolný inžinier, autorizovaný stavbyvedúci a autorizovaný stavebný dozor. Podľa komory ide o posun ku kvalitnejšej regulácii a profesionalizácii realizácie dôležitých stavieb.
Autorizovaný stavbyvedúci sa stáva hlavným stavbyvedúcim pre vyhradené stavby a jeho status vzniká zápisom do zoznamu autorizovaných osôb po úspešnom absolvovaní skúšky.
„Autorizovaným stavbyvedúcim môže byť ten, kto splní všetky kritériá a úspešne absolvuje autorizačnú skúšku,“ priblížil predseda SKSI. Autorizovaná osoba môže pôsobiť ako SZČO, zamestnanec, spoločník či konateľ právnickej osoby. Flexibilita prináša aj nové povinnosti, najmä v oblasti daňového a odvodového režimu.
Kľúčovými piliermi autorizácie sú vzdelanie a odborná prax. Čím je vzdelanie vzdialenejšie od stavebného odboru, tým viac rokov praxe musí uchádzač preukázať.
Praktické skúsenosti
Osobitný dôraz sa kladie na praktické skúsenosti. Pri prvej autorizácii musí uchádzač doložiť minimálne tri vyhradené stavby v každej kategórii, pri rozšírení autorizácie stačí jedna stavba.
Centrálnym prvkom novej legislatívy sú vyhradené stavby, čiže technologicky náročné alebo konštrukčne neobvyklé objekty. V praxi však definícia naráža na problémy.
„Keď spadne budova a ohrozí ľudí, väčšinou zlyhá na statike, nie na technologickej náročnosti,“ upozornil Benko. Podľa neho by mala legislatíva rozlišovať dôležité (vyhradené) stavby vo viacerých oblastiach. Zvlášť v oblasti statickej náročnosti, požiarnej bezpečnosti, technologickej náročnosti, ako to komora navrhuje už od roku 2014.
Najväčšie komplikácie spôsobujú dve definície, ktoré zaraďujú stavby medzi vyhradené. Je to prípad, keď sa v konštrukcii vyskytuje nosný prvok s predpätím.
Táto definícia sa dá podľa SKSI vhodne upraviť len pre nosné prvky dodatočne predpäté. Ďalší príklad je budova alebo inžinierska stavba s rozponom viac ako 12 metrov. V prípade železobetónových dosiek nosných obojsmerne môže mať jeden smer rozpon viac ako 12 metrov a druhý smer menej ako 12 metrov.
Komora podotkla, že v týchto prípadoch je takáto definícia nedostatočná a môže počas zmeny projektu spôsobiť, že sa z jednoduchej stavby stane stavba vyhradená, resp. naopak, čo v odbornej oblasti neprináša žiadnu náročnosť ani technologickú, ani statickú, ale značne skomplikuje schvaľovacie procesy.
„Investor zmení konštrukciu a zrazu musí začať celý proces odznova - nový projekt, nové schvaľovanie, nový režim,“ dodal Benko.
