Problémov a prekážok, ktoré aktuálne stoja našej ekonomike v ceste, je veľa, riešení však prichádza už menej. Slovensko čelí brzdeniu podnikateľského prostredia, transformácii priemyslu, zlému výberu daní, vysokým nákladom na sociálne zabezpečenie či nedostatku bývania.
Uvádza sa to v odporúčaniach Európskej komisie pre Slovensko, týkajúcich sa hospodárskej, sociálnej, zamestnaneckej, štrukturálnej a rozpočtovej politiky.
Komisia v rámci takzvaného Európskeho semestra uskutočňuje dohľad nad vykonávaním odporúčaní pre jednotlivé krajiny. V stredu zverejnenej správe Komisia posúdila pokrok Slovenska pri plnení odporúčaní a zhodnotila implementáciu plánu na zmiernenie rizika Slovenskom.
Identifikovala najnaliehavejšie výzvy, ktorým krajina čelí, posúdila pokrok Slovenska pri implementácii Európskeho piliera sociálnych práv a pri dosahovaní cieľov Únie v oblasti zamestnanosti, zručností a znižovania chudoby.
Viaceré výzvy naprieč oblasťami
Podľa Komisie Slovensko čelí viacerým výzvam súvisiacim s podnikateľským prostredím a verejnou správou, ale aj digitalizáciou, výskumom a inováciami.
V článku sa ešte dočítate:
- prečo je legislatíva nepredvídateľná,
- ako rastie daňové zaťaženie práce,
- čo brzdí dokončovanie nových bytov,
- aké riziká vidí Komisia v súdnictve.
Dostupné pre predplatiteľov 
Medzery máme podľa Bruselu aj v systéme spravodlivosti a boja proti korupcii.
Ďalej sú tu výzvy spojené s dekarbonizáciou a transformáciou priemyslu, trhom s bývaním či vzdelávaním a zdravotnou starostlivosťou, pričom politické opatrenia zostávajú obmedzené.
To dokazuje aj súčasná snaha o prijatie prorastových opatrení. Z avizovaného balíka, ktorý sa vláda zaviazala predložiť v tomto roku, zatiaľ konkrétne predstavila len šesť menších opatrení, ktoré sú aktuálne v legislatívnom procese, a ďalších 11, ktoré sa chystá predložiť až na jesennú schôdzu parlamentu. Najväčší pozitívny efekt by z nich malo mať zníženie spotrebnej dane na elektrickú energiu pre priemysel.
Komisia upozornila, že podnikateľské prostredie Slovenska je brzdené nepredvídateľným regulačným rámcom. Spôsobuje to aj časté využívanie zrýchlených legislatívnych postupov v parlamente, ktoré obchádzajú štandardné posúdenia vplyvu a konzultácie so zainteresovanými stranami. Administratívna záťaž zostáva vysoká.
Transparentnosť a hospodárska súťaž vo verejnom obstarávaní boli oslabené nedávnymi legislatívnymi zmenami. Postupy verejného obstarávania sú stále zdĺhavé.
Slovenská ekonomika s jej rozsiahlym energeticky náročným priemyslom čelí výzvam v oblasti konkurencieschopnosti uprostred modernizačného úsilia a plnenia cieľov v oblasti klímy.
Aby sa dosiahol efektívny prechod na dekarbonizáciu a zachovala sa konkurencieschopnosť priemyslu, Slovensko musí investovať do energetickej efektívnosti a napredovať v elektrifikácii priemyselných procesov.
To by sa dalo stimulovať aj opatreniami na zlepšenie pomeru cien elektriny k zemnému plynu. Potenciál domácej výroby pri výrobe bezemisných technológií zostáva nevyužitý.
Významná zostáva závislosť od ruských fosílnych palív, čo vystavuje krajinu externým rizikám. V roku 2025 viac ako 50 percent zemného plynu a viac ako 80 percent ropy bolo ruského pôvodu. Podiel obnoviteľných zdrojov energie v energetickom mixe Slovenska sa v roku 2025 pohyboval medzi najnižšími v EÚ a potenciál veternej energie zostal nevyužitý.
Vysoké daňové zaťaženie
Vlani bolo daňové zaťaženie na Slovensku nad priemerom EÚ pre všetky úrovne príjmov, najmä pre osoby s nízkymi príjmami. Vyššie sociálne a zdravotné príspevky zvýšili daňové zaťaženie pre túto skupinu.
Na zásadné zvýšenie daňového zaťaženia po prijatých konsolidačných balíkoch upozornila aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
„Celkové zaťaženie práce sa tento rok zvyšuje na 39,2 percenta. Ešte v roku 2023, pred zvyšovaním zdravotných odvodov v prvom konsolidačnom balíku, sme boli na 38 percentách a v roku 2024 na 35,1 percenta,“ poukázal ekonóm rozpočtovej rady Martin Šuster.
Dodal, že ostatné krajiny EÚ, respektíve eurozóny, zdaňujú prácu v priemere 34 percentami.
Na druhej strane Komisia pripomína, že príjmy z opakujúcich sa daní z nehnuteľností na Slovensku sú naopak pod priemerom EÚ. Zdaňovanie nehnuteľností založeného na ploche a nie na trhovej hodnote podľa EK obmedzuje generovanie príjmov a pomáha rastu cien nehnuteľností.
Aj príjmy z environmentálnych daní vrátane daní z dopravy, znečistenia a využívania prírodných zdrojov sú pod priemerom EÚ, čo znamená nevyužitý potenciál na posilnenie zásady „znečisťovateľ platí“.
Za minulé dva roky sa dane z príjmov právnických osôb zvýšili a podnikateľské prostredie je obmedzené daňou z transakčných služieb. Hoci sa rozdiel v dodržiavaní predpisov o DPH na Slovensku zlepšil, zostáva nad priemerom EÚ vo výške 8,2 percenta. Slovensko dosiahlo pokrok v digitalizácii daňovej správy.
Ďalší pokrok - v elektronickej fakturácii a predvyplnených daňových priznaniach, by pomohol znížiť daňové úniky. Elektronické podávanie daňových priznaní k dani z príjmov právnických osôb zostáva výrazne pod priemerom EÚ.
Finančná správa medzitým informovala, že spustila avizovanú možnosť dobrovoľného zapojenia sa do elektronickej fakturácie pre celé podnikateľské prostredie. E-faktúra bude povinná od 1. januára 2027 pre platiteľov DPH pri vystavovaní faktúr za dodania tovaru a služieb medzi podnikateľskými subjektmi na Slovensku.
Chýbajúca adresnosť v dávkach
Okrem vysokých daní má však podľa Komisie Slovensko problém aj na výdavkovej strane, keďže systém sociálneho zabezpečenia sa v minulých rokoch rozšíril a stal sa nákladnejším.
Už tradične sa spomína nedostatočná adresnosť sociálnych transferov. Rozsiahle sociálne dávky, ako 13. dôchodok, rodičovské príspevky a energetické dotácie, nie sú účinne zamerané na zraniteľné skupiny.
„Univerzálne sociálne transfery, na rozdiel od adresných, môžu viesť k tomu, že aj lepšie situované skupiny dostávajú pomoc od štátu, zatiaľ čo tí, ktorí sú na tom horšie, nemusia dostať toľko, koľko by inak mohli,“ hovorí aj analytik Slovenskej sporiteľne Maximilián Wéber.
Dodal, že na Slovensku podlieha testovaniu príjmu menej ako jedno percento výdavkov na rodinné dávky v porovnaní s 25-percentným priemerom EÚ a 5,5-percentným priemerom medzi ostatnými vyšehradskými štátmi.
Výhrady Komisia vzniesla aj v súvislosti so stále prevažne plošnou energopomocou, ktorá pokrýva 90 percent domácností a podľa nej skresľuje signály trhových cien.
Nedostatok bývania
Slovensko tiež podľa Komisie čelí vážnemu nedostatku bývania. Má najnižší bytový fond na obyvateľa v EÚ, pričom stavebná aktivita sa ďalej oslabuje.
To ukázali aj čerstvé údaje Štatistického úradu. Počet dokončených bytov klesol v prvom štvrťroku 2026 o 29 percent medziročne a takmer o 32 percent medzikvartálne.
Išlo o druhý najslabší štvrťrok z hľadiska výstavby bytov od začiatku milénia. Počet rozostavaných bytov vzrástol len mierne, o 1,1 percenta. Počet nových bytov, ktorých výstavba sa začala, sa zvýšil o viac než 33 percent medziročne a takmer o 20 percent medzikvartálne.
„Tieto čísla naznačujú, že vo výstavbe bytov je isté oživenie a vznikajú nové projekty, no v poslednom čase sú ťažkosti s ich dokončovaním. To je viditeľné aj na klesajúcom podiele dokončených bytov v porovnaní s priemerom predchádzajúcich štvrťrokov,“ skonštatoval Wéber.
Komisia Slovensko ďalej varovala aj pred nedostatočnou rozvinutosťou sektora nájomného bývania, pričom jeho podiel je hlboko pod priemerom EÚ a nevykazuje rast.
Fragmentované a pod priemerom EÚ
Už tradične sú nám vyčítané aj nedostatky pri využívaní eurofondov. Implementácia programov politiky súdržnosti na Slovensku zostáva pod priemerom EÚ z hľadiska výberu projektov i platieb.
Slovensko prijíma opatrenia na podporu konkurencieschopnosti a rastu, ale má problém s ich implementáciou vrátane tých, ktoré sa týkajú investícií do výskumu, vývoja a inovácií, digitalizácie, ochrany prírody a biodiverzity a začleňovania Rómov.
V oblasti inovácií Slovensko zaznamenalo rastúci rozdiel medzi svojou výkonnosťou a priemerom EÚ. Výdavky verejného sektora na výskum a vývoj sa znížili z 0,45 percenta v roku 2023 na 0,39 percenta v roku 2024, výrazne pod priemerom EÚ.
Slovenské prostredie výskumu a inovácií zostáva fragmentované, nezlepšila sa spolupráca medzi podnikmi a výskumným sektorom. Možnosti pre malé a stredné podniky investovať do výskumu a vývoja sú obmedzené, lebo súčasný systém daňových stimulov je zameraný na väčšie spoločnosti.
Komisia upozornila, že pretrvávajú obavy, týkajúce sa súdneho systému a právneho rámca boja proti korupcii. Kapacita na odhaľovanie, vyšetrovanie a stíhanie korupcie na vysokých miestach sa zhoršila. Skúsenosti hlásené s korupciou pri podnikaní na Slovensku zostávajú veľmi vysoké.
Obavy pretrvávajú aj pri nezávislosti súdnictva, najmä pokiaľ ide o členov Súdnej rady, ktorých právomoci boli rozšírené v disciplinárnych konaniach. Tento vývoj predstavuje priame riziká pre podnikateľské a regulačné prostredie Slovenska.
