So sektorovými daňami má Slovensko minimálne za posledné dve desaťročia bohaté skúsenosti. V roku 2012 prišla druhá vláda Roberta Fica s bankovým odvodom či odvodom pre regulované odvetvia. Postihol energetické firmy, telekomunikácie, poštu alebo farmáciu.
Tretia vláda Smeru už pod vedením Petra Pellegriniho v roku 2018 zase presadila odvod z čistého obratu pre veľké obchodné reťazce. Po masívnej kritike a hrozbe zo strany Európskej komisie ho však štát nakoniec zrušila.
Kabinet Igora Matoviča v roku 2021 z našej legislatívy vypustil bankový odvod. Zaviedol však mimoriadny solidárny príspevok z nadmerných ziskov v energetike. Išlo o súčasť opatrení Európskej únie proti vysokým cenám energií.
Zameraný bol primárne na rafinériu Slovnaft, ktorej výnimka zo zákazu dovážať a spracovávať ruskú ropu umožnila profitovať z jej nižšej ceny. Vyberal sa spätne za roky 2022 a 2023.
Hoci ekonómovia pred takýmito nesystémovými zásahmi tradične dvíhajú varovný prst, opozičné strany opäť začínajú volať po zdaňovaní nadziskov.
V článku sa ešte dočítate:
- ako sa rafinéria vyhla dani v roku 2023,
- koľko štát reálne vybral z mimoriadnych daní,
- prečo minister hovorí o dlhu v stovkách miliónov,
- ako chce vláda spor s firmou vyrovnať.
Dostupné pre predplatiteľov ![]()
Zostáva vám 74% na dočítanie.
