Dlhodobá udržateľnosť slovenských verejných financií sa minulý rok mierne zhoršila a nachádza sa v pásme vysokého rizika. Jej ukazovateľ sa z revidovanej úrovne 5,3 percenta hrubého domáceho produktu v roku 2024 zvýšila vlani na 5,5 percenta HDP alebo 7,9 miliardy eur.
Táto hodnota vyjadruje veľkosť ozdravných opatrení, ktoré sú potrebné na stabilizáciu verejného dlhu v dlhodobom horizonte. Uviedla to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť v aktuálnej Správe o dlhodobej udržateľnosti za rok 2025, ktorú vo štvrtok na tlačovej konferencii prezentoval predseda rady Ján Tóth.
Udržateľnosti verejných financií podľa neho nepomáha, že Slovensko má aktuálne historicky najvyšší hrubý dlh na úrovni 61,4 percenta HDP. Aj keď deficit v minulom roku klesol, stále je na vysokej úrovni a má tendenciu vracať sa k päť percent HDP, pokiaľ vláda nebude pokračovať v konsolidačných opatreniach.
„Popri konsolidačných balíčkoch vláda prijímala nové výdavkové opatrenia. A takisto máme vonkajšie prostredie, ktoré nie je priaznivo naklonené rastovo voči Slovensku, či už je komplikované obchodnou politikou Spojených štátov alebo aj prebiehajúcou vojnou v Iráne,“ priblížil Tóth.
Aj vzhľadom na zhoršujúcu sa demografiu v ďalších rokoch tvorí približne 40 percent problému s dlhodobou udržateľnosťou dôchodkový systém a očakávané dodatočné výdavky v oblasti dlhodobej starostlivosti.
Rozpočtová rada dodatočne výrazne prehodnotila aj ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti za rok 2024, a to z pôvodných 4,1 percenta na 5,3 percenta HDP. Posunul sa teda z pásma stredného do vysokého rizika. Hlavným dôvodom bol slabší hospodársky rast. „Slabšie ekonomické vyhliadky znamenajú horšie generovanie daní a odvodov do budúcnosti, a tým pádom prirodzene komplikujú stav verejných financií,“ vysvetlil predseda rady.
V minulom roku sa dlhodobá udržateľnosť oproti tomuto revidovanému ukazovateľu ešte mierne zhoršila. Výsledný vplyv všetkých krokov vlády bol podľa Rady nulový a situácii nepomohol. „Konsolidačný balíček, ktorý bol pripravovaný na tento rok, jeho pozitívne dopady boli eliminované ostatnými opatreniami vlády. To znamená, že udržateľnosť sa významnejšie nezlepšila ani po troch kolách konsolidácie,“ podčiarkol Tóth.
V konsolidácii je podľa neho potrebné pokračovať, kľúčová je však jej štruktúra. Nemala by oslabovať konkurencieschopnosť ani znižovať investičnú atraktivitu ekonomiky. V tejto oblasti však Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vidí viaceré riziká. Vláda ani parlament nezvyknú vo volebnom roku prijímať konsolidačné opatrenia. Zároveň môže dôjsť k tzv. únave z konsolidácie. Tóth tiež upozornil, že európske fiškálne pravidlá sú pre Slovensko nastavené nesprávne a ich formálne plnenie nezastaví rast dlhu.
