V roku 2026 využíva nástroje umelej inteligencie (AI) už 78 percent populácie Slovenska, čo predstavuje takmer štvornásobný nárast v priebehu dvoch rokov.
Štvrtina obyvateľstva (26 percent) pracuje s AI denne a u študentov dosiahla miera penetrácie hranicu 100 percent.
Vyplýva to zo štúdie Inštitútu pre verejné otázky (IVO) AI 2026 - Postoje obyvateľstva k umelej inteligencii na Slovensku, ktorú realizoval IVO v spolupráci so spoločnosťami Slovak Telekom a Accenture.
Zber údajov uskutočnila agentúra Focus vo februári 2026 na vzorke 1003 respondentov.
Seniori cítia strach
Hoci sa až 66 percent Slovákov cíti byť o AI dobre informovaných, prieskum odhalil hlboký rozpor medzi subjektívnym pocitom a faktickou kompetenciou. Objektívne testy ukázali kriticky nízku schopnosť identifikovať obsah vytvorený AI - správne ho určilo iba 21 percent populácie.
Najsilnejšie vnímaným benefitom AI je úspora času a zvýšenie produktivity, s čím súhlasí 82 percent používateľov. Až 73 percent populácie považuje AI za užitočnú pri riešení komplexných a náročných problémov a 71 percent ako zdroj inšpirácie a nápadov. Až 77 percent populácie sa obáva dehumanizácie vzťahov a predstavy, že ľudia začnú uprednostňovať kontakt s AI pred reálnymi ľuďmi.
Tento strach je najsilnejší u seniorov (86 percent). Výraznou hrozbou je tiež kognitívna atrofia - až 76 percent Slovákov má strach zo „zakrpatenia“ vlastnej kreativity a kritického myslenia v dôsledku delegovania úloh na algoritmy umelej inteligencie. Ďalších 70 percent respondentov pociťuje hrozbu cielenej manipulácie ľudskými emóciami.
Prieskum identifikoval paradox vnímania hrozieb na trhu práce. Zatiaľ čo 72 percent populácie vníma AI ako systémovú hrozbu pre ľudskú prácu všeobecne, len 31 percent spomedzi ekonomicky aktívnych respondentov sa domnieva, že technológia nahradí konkrétne ich pracovnú pozíciu. Najviac ohrození sa cítia pracovníci v obchode a službách (34 percent).
Cítia potrebu adaptácie
Alarmujúcim trendom je nekontrolované využívanie technológií vo firmách a inštitúciách. Spomedzi zamestnancov, ktorí s AI pracujú, až 61 percent využíva verejné AI nástroje v „šedej zóne“ - buď v rozpore s oficiálnymi zákazmi zamestnávateľa (32 percent) alebo preto, že firma nemá stanovené žiadne pravidlá (29 percent).
Slovenská verejnosť rázne odmieta AI na prvom stupni základných škôl (73-percentný odpor), čo pramení z potreby chrániť prirodzený kognitívny vývoj detí. Podpora vzdelávania v oblasti AI narastá až pri strednom školstve (62-percentný súhlas).
Na druhej strane, 60 percent dospelých si uvedomuje, že učiť sa pracovať s AI je nevyhnutné pre ich vlastnú konkurencieschopnosť na trhu práce. „Slovenská spoločnosť sa v roku 2026 nachádza v stave pragmatickej, no ostražitej adaptácie.
Zatiaľ čo v pracovnom prostredí AI prijímame pre jej efektivitu, v sociálnej oblasti pociťujeme silnú potrebu chrániť ľudskú podstatu pred technologickou dominanciou. Kľúčovým faktorom stability zostáva zvyšovanie digitálnej a etickej gramotnosti, ktorá funguje ako najúčinnejší nástroj na transformáciu iracionálneho strachu na racionálnu ostražitosť,“ dodal autor štúdie Marián Velšic.
