Rast slovenskej ekonomiky bol celý minulý rok utlmený. Dôvodom boli domáce aj zahraničné vplyvy, či už konsolidácia verejných financií alebo neistota vo svetovej ekonomike.
V tomto roku to bude podobné a hospodárstvo Slovenska by malo rásť len mierne nad jedným percentom, predpokladajú ekonomickí analytici.
Ako v piatok informoval Štatistický úrad Slovenskej republiky, slovenská ekonomika si v roku 2025 udržala mierny rast o 0,8 percenta, tempo jej napredovania však bolo najpomalšie za posledné tri roky.
Podpriemerný rast
Dynamika hospodárstva bola počas celého minulého roka nevýrazná, iba v poslednom štvrťroku sa dostala na hranicu jedného percenta. „Konsolidácia na domácej scéne a nepriaznivé očakávania spojené s neistotou utlmujú výdavky domácností aj verejnej správy, zároveň ovplyvňujú aj investičné rozhodnutia firiem.
Tie sú nielen pod tlakom slabšieho zahraničného dopytu, ale aj zhoršujúceho sa podnikateľského prostredia v dôsledku prijímaných opatrení,“ zhodnotil analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.
Rast slovenskej ekonomiky bol vlani pod priemerom Európskej únie a eurozóny, ale aj susedného Česka či Poľska, upozornil analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
„Dôvody nájdeme v štruktúre slovenskej ekonomiky, ktorá bola viac ako iné európske ekonomiky vystavená zvýšeniu amerických ciel, ale najmä v domácej fiškálnej politike, keď vyššie daňové zaťaženie súkromného sektora (vrátane domácností) znižuje domácu aktivitu a tlmí ekonomický rast,“ vysvetlil.
Ekonomika ostane podľa neho utlmená aj v tomto roku. Brzdiť ju bude predovšetkým domáca fiškálna konsolidácia, ktorá „tvrdo dopadne“ najmä na domácnosti a ich spotrebu.
„Na rozdiel od minulého roka už ekonomiku zásadnejšie nepodporia ani verejné investície. Dobeh Plánu obnovy síce ešte v úvode roka ich čísla môže zdvíhať, v druhej polovici roka ale už najskôr uvidíme prevažne klesajúci trend a predpokladáme, že jemný pokles zaznamenajú aj v celoročnom porovnaní,“ avizoval Koršňák.
Jedným z kľúčových faktorov ďalšieho výkonu slovenského hospodárstva bude podľa Horňáka aktivita u našich zahraničných obchodných partnerov, predovšetkým Nemecka.
Zmena situácie
Varoval, že hoci v uplynulých mesiacoch prichádzali pozitívne signály z ekonomiky eurozóny, nedávna eskalácia situácie na Blízkom východe prináša do odhadov ďalšiu vlnu neistoty.
V závislosti od dĺžky a intenzity konfliktu budú ovplyvnené toky tovarov a energetických komodít, čo by mohlo spôsobiť vyššiu infláciu. Zároveň by to prinieslo ďalšie utlmenie ekonomickej aktivity.
„V tomto momente však v našom základnom scenári nerátame s dlhotrvajúcim konfliktom a náš odhad rastu slovenskej ekonomiky v tomto roku nateraz držíme na úrovni 1,3 percenta,“ konštatoval Horňák.
Aktuálny konflikt na Blízkom východe má potenciál spomaliť ekonomický rast v Európe aj na Slovensku, pripustil Koršňák. Nateraz však predpokladá optimistickú verziu s trvaním konfliktu rádovo v týždňoch.
Rovnako počíta aj so zastavením fiškálnej konsolidácie vo volebnom roku 2027, čo prechodne zmierni jej negatívny vplyv na ekonomický rast. Vyžiada si to však ďalšiu konsolidáciu v období po voľbách.
„V základnom scenári krátko trvajúceho konfliktu na Blízkom východe očakávame, že ekonomický rast by tento rok mal zrýchliť na 1,1 percenta a následne na 1,7 percenta vo volebnom roku 2027. V scenári dlhotrvajúceho konfliktu by sa ekonomicky rast tento rok naopak mohol spomaliť k 0,5 percenta a budúci rok ostať blízko tejto úrovne alebo len nepatrne zrýchliť, výlučne len pod vplyvom uvoľnenia fiškálneho uťahovania,“ predpokladá Koršňák.
Naďalej podľa neho platí, že v regióne aj celej Európskej únie bude rast slovenskej ekonomiky patriť k tým pomalším.
