V roku 2024 vytvorili Slováci 2,65 milióna ton komunálneho odpadu. To predstavuje 489 kilogramov na jedného obyvateľa, čo je o takmer polovicu viac ako pred desiatimi rokmi.
TASR o tom informovala analytička Wood & Company Eva Sadovská s odvolaním sa na aktuálne údaje Štatistického úradu.
„Ďalšou zlou správou je, že približne 38 percent odpadu z domácností naďalej končí na neekologických skládkach. Miera recyklácie bola vykázaná na úrovni 52 percent. Iba približne sedem percent komunálneho odpadu sa zhodnotilo na elektrickú energiu alebo teplo v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO),“ uviedla Sadovská.
Tvrdí, že Slovensko sa za posledné desaťročie zaradilo medzi krajiny Európskej únie s najrýchlejším nárastom produkcie komunálneho odpadu. Problémom je podľa Sadovskej tiež to, ako Slovensko s odpadmi nakladá.
V recyklácii a v premene odpadu na teplo a elektrinu za Európou výrazne zaostáva.
„Ukážkovými krajinami v tejto oblasti sú napríklad Nemecko, Rakúsko či krajiny zoskupenia Benelux, ktoré dlhodobo dosahujú mieru recyklácie nad úrovňou 50 percent a zvyšný komunálny odpad energeticky zhodnocujú v zariadeniach ZEVO. Miera skládkovania je tak u nich až takmer nulová,“ povedala analytička.
Vyspelé európske ekonomiky podľa nej v súčasnosti realizujú uhlíkovo neutrálne odpadové hospodárstvo, no Slovensko aj naďalej patrí medzi skládkové veľmoci. Sadovská predpokladá, že produkcia komunálneho odpadu v ďalších rokoch ešte porastie.
„Slovensko tak stojí pred výzvou, ako splniť ciele reformného balíka zameraného na prechod Európskej únie k obehovému hospodárstvu - minimálne 65 percent komunálneho odpadu recyklovať a maximálne desať percent komunálneho odpadu ukladať na skládky,“ priblížila.
Analytička si myslí, že bez dobudovania kapacít ZEVO to nebude realizovateľné.
