Rok 2025 bol pre Agentúru riadenia dlhu a likvidity obdobím významných zmien. Okrem nového sídla má po viac ako 20 rokoch aj nové vedenie. Dlhoročného šéfa Daniela Bytčánka, ktorý stál na čele ARDAL od jej založenia, vystriedal Peter Šoltys.
Okrem toho však prišli aj ďalšie novinky. Agentúra priniesla nový nástroj na pomoc financovaniu krajiny v podobe úspešných štátnych dlhopisov pre ľudí.
Nový šéf agentúry sa s HN podelil o svoje koncoročné bilancovanie a poodhalil aj plány do roka 2026.
Ako by ste zhodnotili rok 2025 z pohľadu správy a obsluhy štátneho dlhu? Pokiaľ ide o celkovú finančnú potrebu pre tento rok, hovorilo sa o sume približne 12,9 až 13 miliárd eur. Koľko si Slovensko v tomto roku celkovo požičalo a prečo bol potrebný taký vysoký objem? Ako sa to líši v porovnaní s minulým rokom?
ARDAL hodnotí rok 2025 z pohľadu financovania dlhu ako úspešný, hoci náročný. Celková potreba financovania štátneho dlhu bola nakoniec mierne nižšia než pôvodne plánovaná. Slovensko v roku 2025 získalo zdroje z predaja dlhopisov v hodnote 12,2 miliardy eur a k tomu čerpalo úvery v hodnote 390 miliónov eur.
Spolu tak ide o sumu približne 12,6 miliardy eur, čo je menej ako 13,4 miliardy eur v roku 2024. Celková potreba financovania pozostávala zo splatných dlhopisov v hodnote 6,5 miliardy eur a plánovaného hotovostného deficitu v sume 6,7 miliardy eur.
Keďže ARDAL aktívne využíva na financovanie potrieb štátu aj prostriedky Štátnej pokladnice, konečná potreba mohla byť nižšia pri zachovaní rovnakej úrovne hotovostnej rezervy na konci roka.
Ako hodnotíte tohtoročný dopyt po našich štátnych dlhopisoch?
Slovensko patrí od marca 2024 medzi krajiny s najvyššími výnosmi v eurozóne, spolu s Talianskom, pobaltskými krajinami a od tohto roka aj Francúzskom.
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 87% na dočítanie.
Zostáva vám 87% na dočítanie.