Téma cien potravín sa opäť dostala do centra pozornosti. Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč (Smer-SSD) sa rozhodol zopakovať svoj experiment z minulého roka a v rovnakej predajni nakúpil identický tovar.
Podľa jeho údajov zaplatil za identický košík základných potravín, obsahujúci kapustu, oleje či maslo, tento rok 57,55 eura, kým vlani to bolo 74,90 eura. Rozdiel 17,35 eura predstavuje pokles o 23,2 percenta. Minister tento vývoj pripisuje prijatým vládnym opatreniam a zníženej DPH.
Pokles cien
„Nachádzame sa v presne tej istej predajni a robíme presne ten istý nákup tých istých potravín. Rozdiel v cene je pre mňa fantastický,“ povedal Takáč a dodal, že cieľom vlády nie je mať najlacnejšie potraviny na svete, ale primerané a stabilné ceny, ktoré zodpovedajú ekonomickej realite.
Trhové dáta však ukazujú, že za poklesom cien stoja aj iné, globálne faktory. Novembrové štatistiky potvrdili priemerný medziročný pokles cien potravín o 0,7 percenta, pod čo sa najvýraznejšie podpísala zelenina. Tá zlacnela priemerne o 9,4 percenta. Príkladom sú zemiaky, ktorých cena padla z vlaňajších 0,90 eura na 0,61 eura za kilogram. Lacnejšia je aj cibuľa, cesnak či koreňová zelenina.
Výrazný cenový posun nastal aj pri masle, na ktoré upozornil minister Takáč s tým, že podľa jeho údajov jeho cena klesla zo štyroch eur na 1,79 eura. Odborníci tento jav vysvetľujú situáciou na európskom trhu.
Podľa generálnej sekretárky Slovenského mliekarenského zväzu Zuzany Nouzovskej sa v EÚ zvýšila produkcia mlieka a dovoz masla stúpol o 23 percent, zatiaľ čo export klesol.
Európa je tak maslom momentálne presýtená. Cena samotného mlieka v obchodoch mierne stúpla na 1,19 eura za liter. Pozitívnou správou pre spotrebiteľov je aj pokles ceny olivového oleja o viac ako 14 percent vďaka dobrej úrode v Španielsku.
Hladká múka naopak zdražela o 26,5 percenta a kryštálový cukor o 12,5 percenta. Spotrebitelia si priplatia aj za kakao a čokoládu na varenie. Analytik finančných trhov XTB Matej Bajzík upozorňuje, že dôvodom nie sú len pohyby na svetových burzách, ale aj zavedenie novej spotrebnej dane. Za sto gramov kakaa tak platíme o 23 centov viac.
Prognóza na budúci rok
Vysoko sa držia ceny vajec, čo spôsobil rast výrobných nákladov a vtáčia chrípka, ktorá zredukovala počty nosníc v Európe. Zdražela aj káva, kde 250-gramové balenie stojí o 1,58 eura viac v dôsledku neúrody v Brazílii a colnej politiky USA. Pekári zároveň varujú, že obdobie stabilných cien pečiva sa končí.
Avizujú rast cien chleba a rožkov o sedem až desať percent, ktorým budú reagovať na historické zvýšenie minimálnej mzdy, keďže pekárenský sektor je špecifický vysokým podielom práce v noci a cez víkendy.
Analytici avizujú, že v roku 2026 príde k jednorazovému zdraženiu vybraných potravín v dôsledku prechodu na 23-percentnú sadzbu DPH. Toto opatrenie sa dotkne najmä sladkostí, sladených nápojov, džemov či zmrzliny, od čoho si štát sľubuje dodatočný príjem do rozpočtu vo výške približne 91 miliónov eur.