Zamestnanosť je na maxime, pričom v budúcom roku mierne poklesne. Aktuálne prácu nemajú len tí, ktorí sa starajú o dieťa alebo sú invalidi, prípadne nechcú pracovať. Uviedli to analytici oslovení TASR. Posledné roky sa zamestnanosť drží na úrovni niečo cez 2,6 milióna zamestnaných ľudí a prakticky sa nemení.
Na slovenskom trhu práce je zároveň voľných vyše 107-tisíc pracovných miest. Analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Radovan Ďurana objasnil, že v roku 2013 bolo zamestnaných 76 % ľudí z hlavnej produktívnej populácie vo veku 25 až 54 rokov, pričom v súčasnosti je to 86 percent.
„To, že počet pracujúcich stagnuje, je predovšetkým demografický efekt. Do dôchodku odchádza viac ľudí, ako na trh práce vstupuje. Zahraniční pracovníci pomáhajú počet pracujúcich udržať. Ekonomika dokáže tvoriť pracovné miesta, čoho dôkazom je veľký počet neobsadených miest. Previs voľných pracovných miest je často spôsobený nedostatočnou pracovnou mobilitou,“ uviedol Ďurana.
Veľkú rezervu však vidí v zamestnávaní mladých ľudí vo veku od 15 do 24 rokov. Aktuálne podľa neho v tejto vekovej skupine pracuje 22 percent mladých, čo je výrazne menej ako v západných krajinách. Na druhej strane výrazný rast nastal v zamestnanosti vo vekovej kategórii 55 až 64 rokov, kde pred desiatimi rokmi pracovalo 45 percent, no v súčasnosti je to už 66 percent ľudí.
Ďurana neočakáva rast voľných pracovných miest, keďže ekonomika sa podľa neho dostáva do stavu veľmi pomalého rastu. Ďalším dôvodom je, že zamestnávatelia neotvárajú nové pracovné miesta, pretože sa im dlhodobo nedarí obsadiť tie staršie.
Trh práce zostáva podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mariána Kočiša napätý, pričom konsolidačné opatrenia, najmä v podobe vyšších daní znížili potenciál pre nové investície, a teda aj tvorbu pracovných miest. S tým súhlasí aj Ďurana, podľa ktorého všetky tri schválené konsolidačné balíky zvýšili náklady na zamestnávanie ľudí, preto firmy viac zefektívňujú výrobu alebo ju presúvajú do zahraničia.
„Externé hrozby v podobe zvýšených ciel, respektíve globálnej obchodnej vojny taktiež predstavujú významný protivietor pre našu malú exportne zmeranú ekonomiku. Z toho pohľadu možno predpokladať, že počet voľných pracovných miest bude skôr klesať a zamestnávatelia budú reagovať na znížený dopyt v podobe optimalizácie procesov,“ priblížil Kočiš.
Na druhej strane by mohli podľa neho pomôcť slovenskej ekonomike a pracovnému trhu investície z plánu obnovy či štandardných eurofondov. Zároveň by sa mali tiež postupne rozbehnúť investície Volkswagenu v Košiciach a výstavba baterkárne v Šuranoch, ktoré vytvoria tiež dopyt po kvalifikovanej pracovnej sile.
Zamestnanosť rovnako ovplyvňuje aj odchod ľudí do predčasných dôchodkov. Na základe údajov Sociálnej poisťovne bolo od januára do októbra tohto roka novopriznaných 11 763 predčasných dôchodkov. V októbri 2025 evidovala poisťovňa celkovo 544 žiadostí o predčasný dôchodok, čo je medziročne o 605 menej.
V porovnaní s októbrom 2023 je to až o 3914 žiadostí menej, keďže v tom období bolo podaných 4458 takýchto žiadostí. Zmeny, ktoré podľa Ďuranu výrazne zvýhodnili odchod do predčasného dôchodku, citeľne poškodili najmä priemyselný sektor, ktorý prišiel o mnohých kvalifikovaných pracovníkov, čo spomalí nové investície aj rozširovanie existujúcej výroby.
Veľký objem odchodov je viditeľný aj na poklese miery zamestnanosti tejto vekovej skupiny. „Trh práce, najmä na strane zamestnávateľov, sa vďaka zvýšenej miere odchodov do predčasných dôchodkov v ostatných rokoch dostal pod istý tlak,“ uzavrel Kočiš s tým, že naakumulovaný potenciál sa už vyčerpal a čísla odchodu do predčasných dôchodkov sa podľa neho vrátia k pôvodným úrovniam.