Ak by sa rozpočtová politika v nasledujúcich rokoch držala vládnych cieľov, teda postupného poklesu deficitu verejnej správy na 2,8 percenta hrubého domáceho produktu v roku 2028, na zastavenie nárastu verejného dlhu by bolo potrebné ďalej znížiť schodok na 2,4 percenta HDP.
Pri očakávaných rastúcich úrokových nákladoch by to znamenalo, že po ich zaplatení by štát musel v roku 2030 hospodáriť s takmer vyrovnaným rozpočtom. Upozornila na to v stredu Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).
Hrubý verejný dlh SR sa môže podľa aktuálneho odhadu RRZ do konca roka 2030 vyšplhať až na 75 percent HDP, ak by sa nepokračovalo v konsolidácii verejných financií po roku 2026.
Deficit, ktorý stabilizuje dlh, sa zároveň podľa rady znížil z úrovní okolo troch percent HDP na odhadovaných približne 2,4 percenta HDP, a to aj vzhľadom na nižšie rastové vyhliadky do budúcnosti.
„S neustále rastúcimi úrokovými nákladmi na obsluhu verejného dlhu by to znamenalo, že po ich zaplatení by štát musel v roku 2030 hospodáriť s takmer vyrovnanou primárnou bilanciou - s primárnym deficitom 0,2 percenta HDP, zatiaľ čo úrokové náklady by dosiahli 2,2 percenta HDP,“ vyčíslila fiškálna rada.
V praxi by to podľa nej znamenalo, že drvivá väčšina verejných výdavkov, od povinných bežných výdavkov až po investície, by už nemohla byť financovaná na dlh.
V tomto scenári by sa hrubý dlh verejnej správy podľa RRZ stabilizoval od roku 2029 približne na úrovni 66,2 percenta HDP, čo oproti stavu z konca roka 2024 predstavuje nárast o 6,5 percentuálneho bodu (p. b.). Zároveň by dlh naďalej prekračoval najvyššie sankčné pásmo dlhovej brzdy, a to až o 16,2 p. b.
„Stabilizácia dlhu je iba prvým krokom k ozdraveniu verejných financií. Slovensko ako malá otvorená ekonomika by malo usilovať o nižšiu úroveň verejného dlhu. Zníženie dlhu by vytvorilo priestor na financovanie rastúcich nákladov spojených so starnutím populácie. Nižší dlh by zároveň posilnil odolnosť verejných financií voči ekonomickým šokom, ktoré sa v určitých intervaloch opakujú,“ doplnila RRZ.