Poslanci Európskeho parlamentu v stredu odobrili rokovania s členskými štátmi Európskej únie o zákaze dovozu ruského plynu a ropy do Únie. K tejto téme sa vyjadrili viacerí slovenskí europoslanci.
Podpredseda EP Martin Hojsík (RE/PS) zdôraznil, že EÚ musí znižovať svoju závislosť na plyne ako takom a viac využívať zelenú energiu. Upozornil, že ruský plyn je drahý, čo pociťuje aj slovenský priemysel a treba ho nahradiť. Aj preto, že jeho predajom Moskva financuje vojnu na Ukrajine a netreba kupovať od vojnového zločinca, ktorý cez dodávky plynu po dlhé roky vydieral Európu.
„Počúvam, že sa to nedá, že nemáme dostatočné prepojenia. Do Poľska vedie aj z európskych peňazí postavená rúra, ktorá dokáže zásobovať Slovensko a celú jeho spotrebu plynu,“ uviedol. Pripustil, že tento plyn je drahší, a preto SR potrebuje vyjednávať, aby ako vnútrozemská krajina nebola znevýhodnená, mala férové podmienky nákupu a nie „búchať päsťou po stole“, že chce iba ruský plyn a žiaden iný.
Katarína Roth Neveďalová (nezaradená/Smer-SD) zdôraznila, že nesúhlasí so zákazom dovozu ruského plynu či zákazom dovozu ruského jadrového paliva, čo by priamo ohrozilo energetickú bezpečnosť Slovenska a jeho sebestačnosť pri výrobe elektriny.
„V rámci diverzifikácie máme doriešené nejaké zmluvy a spoluprácu s inými krajinami, ale oslabuje nás to tým, že ak nebudeme tranzitovať plyn, strácame okolo pol miliardy eur pre štátny rozpočet,“ vysvetlila. Tvrdí, že energetické záväzky EÚ voči USA vedú k tomu, že Únia závislosť na ruských energiách nahradí závislosťou na americkom skvapalnenom plyne a že odstrihnutie sa od Ruska oslabuje energetickú bezpečnosť a sebestačnosť Únie.
Miriam Lexmann (EPP/KDH) považuje za správne, že ak ruská vojna na Ukrajine spôsobuje ekonomické škody aj EÚ, aby Únia neživila ruský rozpočet a cezeň vojnovú mašinériu prostredníctvom platieb za ruské energie.
„Chcem povedať, že už aj Maďarsko robí všetky kroky, aby sa odtrhlo od ruského plynu, nakupuje neruský LNG a ja sa pýtam, že čo urobí naša vláda, aby sme preklenuli toto ťažké obdobie. Tu sa ukáže, aký líder je Robert Fico a čo dokáže vyrokovať pre Slovensko, aby sme urobili správnu vec, odtrhli sa, a urobili to tak, aby to nemalo ekonomické dosahy pre občanov Slovenska,“ uviedla.
Pripomenula, že eurokomisia aj EÚ sú v tomto na strane Slovenska, a že Fico bol premiérom aj v roku 2014, keď sa EÚ rozhodla, a on s tým vtedy súhlasil, že treba diverzifikovať ruské energetické zdroje.
Ľubica Karvašová (RE/PS) bola pri tom, keď dva výbory europarlamentu navrhli rýchlejšie odstrihnutie sa od ruských energonosičov, než to chce eurokomisia a členské štáty, v prípade dlhodobých kontraktov už od 1. januára 2027. Hovorí, že nejde o „novú tému“, lebo EÚ už od roku 2022 diskutuje o ukončení ruskej závislosti na plyne.
Nie je dôvod čakať, lebo Rusko eskaluje vojnu na Ukrajine a dronmi ohrozuje štáty EÚ. Novinkou, ktorú do rokovaní prináša EP, je zákaz dovozu ropy a poslancom pripomenula, že existuje politický záväzok EÚ odstrihnúť sa aj od jadrového paliva z Ruska. „Snaha je nemať závislé obchodné vzťahy, ktoré nás robia zraniteľnými alebo nás môžu vystaviť manipuláciám vo vzťahu k cenám či pozícii k vojne na Ukrajine,“ odkázala.
Branislav Ondruš (nezaradený/Hlas-SD) poukázal na to, že pozície Európskeho parlamentu a členských krajín sa pri tomto návrhu rôznia. Návrh považuje za „sebecký“, lebo nezohľadňuje pozíciu krajín ako Slovensko, ktoré sa pri dovoze energií zo zahraničia ocitli na konci rúry s plynom a ropou a predražia sa mu nákupy o tranzit cez iné krajiny.
Napríklad dovoz ropy cez Chorvátsko navýši cenu o sto miliónov eur voči tranzitným poplatkom cez Ukrajinu. Dodal tiež, že tento návrh spochybňuje ciele EÚ v klimatickej oblasti, keď dovoz amerického LNG tankermi prevýši to, čo chceme ušetriť cez emisné povolenky ETS 1 a ETS 2 a že EÚ závislosť od Ruska nahradí závislosťou na Američanoch.