Železnice Slovenskej republiky v rámci zvyšovania bezpečnosti postupne implementujú Európsky systém riadenia vlakov, ktorý okrem iného eliminuje riziko zrážky protiidúcich vlakov.
Zavedenie systému si však vyžaduje značné finančné zdroje, len pri hlavnej koridorovej železničnej sieti náklady odhadujú na vyše 1,2 miliardy eur. Informovala o tom hovorkyňa ŽSR Petra Lániková.
Zrážka rýchlikov
Nedostatočné zabezpečenie tratí systémom ETCS na Slovensku po pondelňajšej nehode dvoch rýchlikov v okrese Rožňava kritizovala napríklad Asociácia priemyselných zväzov a dopravy.
Systém ETCS okrem iného zabraňuje neúmyselnému prechodu návestidla v polohe Stoj, čím eliminuje riziko zrážky dvoch protiidúcich vlakov.
Podľa ŽSR je systém v súčasnosti zavedený na vyše 26 percentách hlavných koridorových železničných tratí, ktorých celková dĺžka na Slovensku dosahuje 1636 kilometrov. Ostatné hlavné a vedľajšie trate majú dĺžku približne 2000 kilometrov.
„Nikde v Európskej únii podľa nášho vedomia nie je ETCS inštalované na regionálnych tratiach alebo na tratiach nízkeho významu, a to z jednoduchého dôvodu. Je to príliš drahé aj pre dopravcov, aj pre správcov infraštruktúry. Oplatí sa len na tratiach s vysokým významom,“ vysvetlil generálny riaditeľ ŽSR Ivan Bednárik.
Systém ETCS je v súčasnosti zavedený na úseku medzi Svätým Jurom a Žilinou a medzi Žilinou a Čadcou. V roku 2026 by mal byť spustený aj na trati medzi Žilinou a Varínom a v rokoch 2030 a 2031 v úsekoch Devínska Nová Ves - Kúty a Lučivná - Poprad - Markušovce.
Podľa ŽSR sú problémom pri implementácii ETCS najmä financie. Náklady na zavedenie systému len na hlavnú koridorovú sieť vrátane nutnej modernizácie zabezpečovacích a oznamovacích zariadení štátny podnik odhaduje približne na 1,2 až 1,4 miliardy eur. Doplnenie systému na zvyšné trate by si vyžiadalo ďalších približne 2,43 miliardy eur.
Južný hlavný ťah, na ktorom došlo k nehode dvoch rýchlikov, je súčasťou doplnkovej koridorovej siete. Výstavba úseku medzi Rožňavou - Lipovníkom a Turňou nad Bodvou vrátane Jablonovského tunela sa začala v roku 1951, trať bola dokončená o štyri roky neskôr. Výhybňa Tunel nemá podľa ŽSR konfiguračne vybudovanú takzvanú odvratnú výhybku, ktorá by v prípadoch, k akému došlo v pondelok, naviedla vlak na slepú koľaj.
Zvýšenie bezpečnosti
„Odvratná výhybka by však v tomto prípade priebeh nehody ovplyvnila skôr negatívnym spôsobom, keďže úsek trate, kde sa vlaky čelne zrazili, sa nachádza medzi hlbokým zrázom a svahom Sorošky. Pravdepodobne by aj pri existencii odvratnej výhybky s časťou slepej koľaje došlo k vykoľajeniu na jej konci a k presahu čela rušňa do prierezu koľaje a následnej zrážke,“ uviedla Lániková.
ŽSR verejnosť ubezpečuje, že napriek mimoriadnej udalosti v okrese Rožňava patrí železničná doprava dlhodobo k najbezpečnejším a tiež najekologickejším druhom dopravy.
„Rozumieme, že cestujúci dnes môžu mať obavu z cesty vlakom, avšak radi by sme pripomenuli, že takéto nehody sa stávajú naozaj výnimočne a väčšinou je ich príčinou súhra viacerých nepredvídateľných okolností,“ skonštatovala hovorkyňa.
K zrážke dvoch rýchlikov pred tunelom pri obci Jablonov nad Turňou došlo v pondelok krátko po 10:00. Nehoda sa stala na mieste, kde sa trate križujú a prechádzajú do jednokoľajovej trate. Vo vlakoch sa nachádzalo približne 100 ľudí.
Väčšina z nich sa zranila. Po nehode evidovali sedem ľudí v kritickom stave, 14 stredne ťažko zranených a 48 ľahko poranených.
Železničnú dopravu v úseku čiastočne obnovili v utorok večer, od stredy už vlaky úsekom prechádzajú po oboch traťových koľajach s rýchlostným obmedzením 50 kilometrov za hodinu.
Polícia pre nehodu začala trestné stíhanie pre zločin všeobecného ohrozenia. Vyšetrovanie nehody vedie aj Železničná spoločnosť Slovensko v spolupráci so ŽSR. Paralelne prebieha i vyšetrovanie Ministerstva dopravy, ktoré analyzuje okolnosti a navrhuje opatrenia na zvýšenie bezpečnosti.