Globálna kapacita obnoviteľných zdrojov energie sa podľa Medzinárodnej agentúry pre energetiku do roku 2030 zdvojnásobí. Slovensko môže tento očakávaný masívny rozvoj obnoviteľných zdrojov opäť zmeškať. Uviedla to SAPI - Slovenská asociácia udržateľnej energetiky.
Za najbližších päť rokov by podľa najnovšej štúdie Medzinárodnej agentúry pre energetiku k obnoviteľným zdrojom malo pribudnúť vo svete až 4 600 000 megawattov inštalovanej kapacity. Ide o ekvivalent súčasnej celkovej výrobnej kapacity EÚ, Číny a Japonska dokopy.
Energetika budúcnosti
„Tieto čísla len potvrdzujú, že OZE sú jedným z pilierov energetiky budúcnosti, predovšetkým pre nízke ceny vyprodukovanej energie. Krajiny, ktoré zmeškajú ich nástup, budú mať problém zachovať si konkurencieschopnosť,“ priblížil Ján Karaba, výkonný riaditeľ SAPI.
Podľa IEA totiž až 80 percent krajín plánuje v rokoch 2025 až 2030 zvyšovať podiel OZE rýchlejšie ako v predchádzajúcich piatich rokoch. Súčasný rast ženie dopredu najmä fotovoltika, teda výroba elektriny zo slnka, nasledovaná veternou energiou a ďalej vodnou a geotermálnou energiou.
„Výhľad Slovenska v tejto oblasti najlepšie ilustruje fakt, že práve využitie solárnej a veternej energie na Slovensku naráža na najväčšie bariéry zo strany štátu zo všetkých OZE,“ upozornil Karaba.
Parlament podľa neho nedávno schválil novelu zákona o vplyvoch na životné prostredie, ktorá zaviedla nové povinnosti výlučne pre veternú energetiku. Dlhodobou bariérou je zase tzv. G-komponent (poplatok za prístup do siete), ktorý predražuje elektrinu vyrobenú na Slovensku.
Znižovanie závislosti
Karaba zdôraznil, že rast fotovoltiky a veternej energetiky pritom aj podľa IEA ukazuje, že dekarbonizácia je realizovateľná a znižuje závislosť od fosílnych palív. Od roku 2010 sa podľa agentúry v krajinách závislých od dovozu uhlia a plynu ušetrilo 700 miliónov ton uhlia a 400 miliárd m3 plynu.
„Slovensko je stále krajina s jednou z najvyšších závislostí od dovozu plynu. Naopak, elektrina zo slnka a vetra tvorila v roku 2024 iba 2,3 percenta z celkovo vyrobenej elektriny, čo je v porovnaní s priemerom krajín EÚ 29 percent veľmi nízka hodnota,“ podčiarkol Karaba.
Rast OZE je podľa neho výrazný najmä v Indii, EÚ a rozvíjajúcich sa ekonomikách, kde ho ženú dopredu najmä nízke ceny fotovoltických technológií, podpora strešných projektov a rýchlejšie povoľovanie vodných elektrární. Hoci IEA čiastočne skorigovala predikcie pre USA a Čínu, v oboch krajinách počíta s intenzívnym rozvojom.
Výstavba OZE v Číne bude tvoriť takmer 60 percent očakávaného rastu. IEA dokonca očakáva, že Čína dosiahne svoj cieľ v oblasti OZE stanovený pôvodne na rok 2035 už v roku 2030.
„Krajiny, ktoré v minulosti spoliehali v plnej miere na uhlie, plyn, jadro, dnes masívne rozvíjajú zelenú energetiku. Na Slovensku túto zmenu prístupu aj týchto krajín ignorujeme a diskutujeme stále o zachovaní dovozu plynu z Ruska,“ dodal Karaba.