Hrubý verejný dlh Slovenska by mal podľa odhadu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) do konca roka 2025 vzrásť na 61,8 percenta hrubého domáceho produktu, čím by prekonal historické maximum z pandemického roku 2021.
Ani dodatočné konsolidačné úsilie v podobe splnenia vládou cielených nižších schodkov rozpočtu pritom v najbližších rokoch nezabezpečí stabilizáciu dlhu. Poukázali na to v aktuálnom blogu analytici rozpočtovej rady.
„Zatiaľ čo obdobia priaznivého ekonomického vývoja nám pomáhali znižovať verejný dlh v pomere k HDP, krízové obdobia zapríčinené hlavne externými vplyvmi situáciu vo verejných financiách zhoršovali ešte výraznejšie,“ upozornili analytici.
Znižovanie dlhu nebolo za Fica dostatočné
Krízové obdobia so sebou zvyčajne prinášajú skokový nárast verejných výdavkov, zatiaľ čo príjmy ostávajú previazané s vývojom stagnujúcej ekonomiky. Trvalá strata časti potenciálneho HDP počas krízy automaticky vedie k rastu štrukturálneho deficitu v pomere k HDP, a to aj bez vplyvu rozpočtovej politiky.
„O to dôležitejšie je v lepších časoch zodpovedne pristupovať k znižovaniu deficitu a dlhu. Aktuálna úroveň dlhu presahuje 60 percent HDP, pričom je aj dôsledkom toho, že znižovanie dlhu v rokoch 2014 - 2019 nebolo dostatočné vzhľadom na dopad krízových rokov 2009 - 2013,“ podčiarkli analytici.
Pripomenuli, že v rokoch 2004 až 2008 hrubý dlh zostal v nominálnom vyjadrení takmer nezmenený pri relatívne vysokom raste ekonomiky, čo znižovalo jeho pomer k HDP. Globálna finančná kríza však priniesla obrat, teda prudký rast zadlženia a stagnáciu ekonomiky.
Nasledujúce obdobie konjunktúry v rokoch 2014 až 2019 Slovensko podľa odborníkov nevyužilo na výraznejšie zníženie dlhu voči HDP k predkrízovým úrovniam, na rozdiel napríklad od Českej republiky. Tým si krajina nevytvorila dostatočnú fiškálnu rezervu na ďalšiu pandemickú krízu, počas ktorej sa dlh ešte viac navýšil.
Analytici upozornili, že slovenská ekonomika sa už nenachádza v krízovom stave, napriek tomu verejné financie vykazujú mimoriadne vysoké deficity.
Vyhliadkam do nasledujúcich rokov podľa nich nepomáha ani výrazný „protivietor“ z viacerých strán, či už nárast úrokových nákladov na obsluhu dlhu alebo oslabený potenciál hospodárskeho rastu. „Slabý výhľad hospodárskeho rastu v nasledujúcich rokoch prakticky znemožňuje najmenej bolestivú formu zníženia dlhu - spoliehať sa na to, že z dlhov vyrastieme vďaka rastu HDP,“ avizovali ekonómovia.
Priaznivé podmienky pre konsolidáciu
Najväčším ťahúňom dodatočného zadlženia v súčasnosti aj v nasledujúcich rokoch je podľa nich tzv. štrukturálny primárny deficit. Jeho výška v súčasnosti atakuje úrovne, ktoré pretrvávali v období globálnej finančnej krízy medzi rokmi 2009 - 2013. Vtedy však slovenské hospodárstvo „zápasilo“ s prepadom HDP a dvojcifernou mierou nezamestnanosti.
V súčasnosti sa nezamestnanosť nachádza okolo historicky najnižších úrovní, čo vytvára pre konsolidáciu oveľa priaznivejšie podmienky, vyzdvihli analytici.
V tejto súvislosti poukázali na to, že už tretí ohlásený konsolidačný balíček sa z veľkej časti zameriava na ozdravovanie verejných financií prostredníctvom zvyšovania daňovo-odvodového zaťaženia. Bolo by tak podľa nich vhodné sa vo väčšej miere zamerať na verejné výdavky. Ich výška v pomere k HDP narástla od roku 2019 takmer o deväť percentuálnych bodov a v roku 2026 sa už môžu dostať do tesnej blízkosti 50 percent HDP.
„Bez jasnejšieho ozdravného plánu založeného na konkrétnych a najmä trvalých opatreniach znižujúcich aj mieru verejných výdavkov sa tak odďaľuje riešenie vysokého dlhu. To bude s každým dodatočným odkladom výrazne nákladnejšie nielen ekonomicky, ale aj celospoločensky z dôvodu tzv. konsolidačnej únavy,“ upozornili analytici RRZ. Z dlhodobého hľadiska sú podľa nich jedným z najdôležitejších riešení štrukturálne reformy podporujúce rýchlejší ekonomický rast, ktoré sa premietnu do dlhodobo vyššieho výberu verejných príjmov.