Augustová dohoda medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou odvrátila hrozbu vyhrotenej obchodnej vojny. Ústupky zo strany EÚ pritom zabránili eskalácii problému a ďalšiemu rastu cien v Európe. Trhy na to reagovali úľavou a optimizmom, neistota však celkom nezmizla a riziká ostávajú. V aktuálnom komentári na to poukázali analytici Národnej banky Slovenska (NBS).
„Po mesiacoch napätia uzavreli koncom leta USA a EÚ zásadnú dohodu: na väčšinu európskych tovarov sa bude vzťahovať clo 15 percent. Je to viac, než čakala Európska centrálna banka vo svojej júnovej prognóze, ktorá rátala s 10 percentami, ale stále menej, než hrozilo v prípade eskalácie. Clá zasiahnu aj citlivé odvetvia, vrátane automobilového sektora. Ten však pocíti istú úľavu, keďže dohodnuté plošné clá budú nižšie, ako tie pôvodné vo výške 27,5 percenta,“ priblížili analytici.
Pripomenuli, že pred uzavretím dohody mali obidve strany pripravené prísnejšie opatrenia a v hre bola ďalšia eskalácia. Spojené štáty hrozili zvýšením ciel až na 30 percent a Európa plánovala odvetnú reakciu v prípade, že by nedošlo k dohode včas. Vyhrotenie situácie však bolo zažehnané aj vďaka viacerým prísľubom EÚ, napríklad zvýšiť dovoz amerických energií či podporiť investície v USA.
„Rozhodnutie Európy neodpovedať odvetnými opatreniami má viacero dôsledkov. Prvým je udržanie politických vzťahov s kľúčovým partnerom, ktoré majú presah aj na oblasť spoločnej bezpečnosti a vojenskej spolupráce. Druhým je, že EÚ sa tak pravdepodobne vyhne prudšiemu rastu cien,“ vysvetlili ekonómovia.
Náklady ciel podľa nich zatiaľ nesú z veľkej časti americkí dovozcovia. Vyššie clá totiž musí niekto zaplatiť. Prvou možnosťou by bol európsky exportér, ktorý by znížil svoje ceny tak, aby konečná cena po zarátaní cla bola naďalej atraktívna. Analýzy však naznačujú, že európske firmy v krátkom horizonte ceny exportov do USA neznižujú.
Navýšené clá potom môžu zaplatiť ešte dve strany, a to americký importér v nižšej marži alebo americký spotrebiteľ vo finálnych cenách v obchodoch. „Ukazuje sa, že do spotrebiteľských cien sa premietne len asi tretina nárastu prirážky a zvyšok znášajú americké firmy. Vyplýva to aj z inflácie z dovozov v USA, ktorá stúpla len mierne,“ konštatovali analytici.
Poukázali na to, že firmy ešte pred dosiahnutím obchodnej dohody odkladali investície a rušili plány, pretože sa báli, že ich exporty čoskoro zdražejú o desiatky percent. „Dohoda tento strach zmiernila, keďže pravidlá sú jasnejšie a stabilnejšie. Nové clá síce zhoršujú podmienky oproti minulosti, avšak ich dosah na ekonomiku eurozóny je obmedzený,“ predpokladajú ekonómovia.
Vývoz do USA totiž tvorí len tri až päť percent jej hrubého domáceho produktu a vyššie americké clá tak podľa predikcie ECB znížia do roku 2027 úroveň HDP eurozóny o 0,6 až 0,7 percenta. „Pre Európu je kľúčový ústup neistoty. Vďaka tomu sa výhľad rastu ekonomiky eurozóny zásadne nemení. Uvidíme mierny rast okolo jedného percenta ročne, pričom negatívny efekt ciel vyvažuje obnova dôvery a stability,“ doplnili analytici NBS.