Viac ako tretina dodávok plynu na Slovensko je z iných ako ruských zdrojov. Aktuálne má krajina diverzifikačné kontrakty s viacerými svetovými dodávateľmi ako napríklad Shell a Eni, ktorí na Slovensko dodávajú plyn z Nórska alebo z LNG terminálov a tieto dodávky tvoria 30 až 40 percent z celkového objemu. Zvyšok je stále plyn z Ruska.
Po uzavretí memoranda o technickej spolupráci, ktoré v piatok vo Vysokých Tatrách podpísali predstavitelia Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ) a Českého plynárenského svazu, to uviedol výkonný riaditeľ SPNZ Richard Kvasňovský.
„Momentálne dovážame ruský plyn na základe dlhodobého kontraktu, platného do roku 2034, medzi SPP a Gazprom export. Európska komisia v rámci programu RePower navrhuje úplné odpojenie od ruských energií a dodávok pravdepodobne k začiatku roku 2027, to je ešte predmetom rokovaní,“ objasnil Kvasňovský.
Vďaka tomu, že Slovensko v posledných rokoch investovalo do prepojenia plynovodov so susednými krajinami, prichádza do krajiny aktuálne ruský plyn z juhu cez Maďarsko a TurkStream.
„Ako krajina tak nie sme, čo sa týka dodávok, odkázaný len na jeden smer z východu, ale dá sa povedať, že z každej strany vieme ten plyn dostať. Okrem Maďarska máme dodávky aj zo západu, napríklad z Rakúska a Českej republiky. Nikto z našich odberateľov nepocítil nejaký nedostatok, všetci dostávajú plyn na základe objednaných množstiev. Plus cez nás prechádza plyn na Ukrajinu, ktorá momentálne nakupuje čo najviac, je tesne pred zimou a majú zásobníky naplnené veľmi málo a sú tak v riskantnej situácii,“ vysvetlil Kvasňovský.
Slovenskí plynári sa už pripravujú na zimu, aktuálne sú zásobníky naplnené na viac ako 76 percent. Podľa výkonného riaditeľa SPNZ je predpoklad, že sa podarí do novembra - decembra, naplniť ich na úroveň požadovanú od Európskej komisie.
„Sme pripravení na akékoľvek alternatívy, tvrdíme ale, že najvýhodnejší nákladovo pre nás je ruský plyn, pretože tam neplatíme takzvané tranzitné poplatky,“ skonštatoval Kvasňovský.
V prípade, že by sa mala krajina zásobovať čisto len LNG, suma za nakúpený plyn podľa neho narastie a malo by to dosah na náš trh až v stovkách miliónov eur. Jednak pre tranzitné poplatky i samotnú cenu plynu, ktorá je u nás už teraz vyššia o tri až päť eur oproti západnej Európe.
„Je tam riziková prirážka v súvislosti so situáciou u nás a hrozí určité riziko nedostatku dodávok. Je veľký záujem o plyn a plus je to faktor Ukrajiny, ktorá je veľmi aktívna a snaží sa získať akýkoľvek dostupný plyn. Paradoxom je, že oni zastavili tranzit ruského plynu, ale plyn, ktorý získavajú z tohto regiónu, je ruský,“ uzavrel Kvasňovský.