Slovenská ekonomika spomalí tento rok tempo rastu na 0,8 percenta, a to pod vplyvom oslabeného čistého vývozu. V roku 2026 by sa malo tempo rastu zvýšiť na 1,3 percenta, pomôcť majú najmä zdroje z plánu obnovy. Vyplýva to z aktuálnej prognózy Ministerstva financií, ktorú vo štvrtok zverejnil Inštitút finančnej politiky.
Podobne ako Národná banka Slovenska (NBS) tak zhoršil svoju predchádzajúcu predikciu z júna, kedy očakával hospodársky rast na úrovni 1,3 percenta a 1,6 percenta.
„Slovenská ekonomika spomalí tempo rastu na pozadí vysokej neistoty v globálnom obchode. Hrubý domáci produkt stúpne o 0,8 percenta, keď ho stiahne oslabený čistý vývoz. Domáci dopyt však posilní. Spotreba domácností sa bude opierať o výrazný rast miezd, ktoré aj po zohľadnení vyšších cien stúpnu o 2,3 percenta,“ priblížil IFP v komentári k novej prognóze.
Plán obnovy
Tvorba kapitálu sa bude podľa neho opierať o investície z Plánu obnovy a odolnosti (POO), neistota vo svetovom obchode však investíciám priať nebude.
„Očakávame, že v roku 2026 príde k oživeniu zahraničného dopytu a HDP Slovenska stúpne o 1,3 percenta. Zahraničný dopyt sa po colnej bitke začne zotavovať, avšak slovenský export orientovaný hlavne na automobilový priemysel bude mierne zaostávať. Ekonomika bude dočerpávať väčšinu prostriedkov z POO, čo podporí investície,“ avizoval IFP s tým, že pokračujúca konsolidácia verejných financií utlmí spotrebu domácností a prinúti ich načrieť do úspor.
Oproti júnovej prognóze sa podľa inštitútu neistota ohľadom zahraničnoobchodnej politiky USA znížila, negatívne rizika však naďalej prevažujú nad pozitívnymi. Okrem geopolitických faktorov zostáva významným rizikom nižšie čerpanie plánu obnovy, čo by sa prejavilo nižšou investičnou aktivitou a výraznejším poklesom zamestnanosti. „Pozitívnym rizikom je stimul z dôvodu zvýšenia obranných investícií a fiškálny stimul v Nemecku. Ten však nepriamo podporí slovenskú ekonomiku až v dlhšom horizonte,“ zhodnotil IFP.
Stagnujúca zamestnanosť
Zamestnanosť bude podľa prognózy v rokoch 2025 a 2026 stagnovať. Nepriaznivá demografia uberá z dostupnej pracovnej sily. Pozitívnym faktorom je pokles počtu odchodov do predčasných dôchodkov na úrovne spred roka 2023. Naopak, konsolidačný balíček ukrojí z počtu živnostníkov, ktorých počet má klesnúť najviac od roku 2020. Nezamestnanosť sa v dôsledku nižšieho dopytu po práci v budúcom roku mierne zvýši na 5,6 percenta.
IFP v aktuálnej prognóze očakáva, že inflácia v tomto roku zrýchli na 4,1 percenta. „Zvýšenie cien ovplyvnilo najmä januárové zvýšenie sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH). Zvýšenie cla rast cien skôr tlmí, ale len vo veľmi malej miere. Nadol tlačí infláciu aj dotovanie cien energií. Najväčšiu dynamiku majú ceny služieb, kde sa sčasti môže prelievať aj vyššia dynamika miezd,“ vysvetlil inštitút.
V budúcom roku ceny na Slovensku podľa IFP stúpnu o 4,4 percenta, a to v dôsledku návratu cien energií na trhové úrovne. Tento odhad stojí na predpoklade zavedenia adresnosti do energopomoci. „Predpokladáme, že kompenzácia cien tepla by mohla byť riešená formou energošekov, ceny tepla by sa tak mohli v budúcom roku zvýšiť na trhovú úroveň. Ceny elektriny a plynu by mohli byť, podľa nášho technického predpokladu, dotované podľa príjmu domácností. Predpokladáme, že ceny energií sa vrátia na trhovú úroveň v nasledujúcich dvoch rokoch s následným poklesom na konci strednodobého horizontu v súlade s vývojom futurít,“ doplnil inštitút.