Automobily a ich komponenty sú stále najväčším exportným artiklom Slovenska, keď v roku 2024 priniesli vyše 21 miliárd eur, no rast tohto segmentu sa citeľne spomaľuje. Kým celkový export vzrástol medziročne o 5,1 percenta, vývoz áut iba o 2,7 percenta.
Naopak, elektrotechnika rástla vyše osem percent (16 miliárd eur) a farmaceutický priemysel až o 15 percent (3 miliardy eur). To je jasný signál, že ťažisko slovenského exportu sa presúva od automobilov k technológiám a farmácii, uviedol reakcii na dáta Štatistického úradu analytik 365.bank Tomáš Boháček.
Ekonomický model postavený na výrobe automobilov už podľa analytika nie je udržateľný. „Európske regulácie, nástup elektromobility, ázijská konkurencia a technologická neistota výrazne oslabujú pozíciu sektora. Ak sa tento trend potvrdí, v nasledujúcom desaťročí klesne podiel automobilov na exporte pod 15 percent,“ očakáva Boháček.
Naopak, elektrotechnika, ktorá pred desiatimi rokmi tvorila len desatinu exportu, dnes zaberá 14 percent a pri súčasnom tempe môže už do roku 2030 predbehnúť automobilky. Farmaceutický sektor, ktorý v roku 2015 exportoval tovar za jednu miliardu eur, v súčasnosti presiahol tri miliardy eur a patrí medzi najrýchlejšie rastúce odvetvia.
Rizikom je podľa analytika jednostranné zameranie exportu, keď 80 percent slovenského vývozu smeruje do EÚ, predovšetkým do Nemecka, Česka a Francúzska. „Ak sa nemecká ekonomika oslabí alebo automobilky presunú výrobu, dôsledky pre Slovensko budú okamžité. Diverzifikácia exportu sa tak stáva otázkou prežitia,“ dodal Boháček.
Problémom je podľa neho aj štruktúra výdavkov štátu, ktorá zostáva neproduktívna. Slovensko dostatočne neinvestuje do vzdelávania, výskumu či podpory podnikateľského prostredia, čo sú oblasti, ktoré by mohli naštartovať nové piliere rastu.
Údaje za rok 2024 sú preto podľa analytika viac než len štatistika. Ukazujú, že Slovensko stojí na rázcestí. Buď sa vydáme cestou transformácie a inovácií, alebo zostaneme v pasci automobilovej monokultúry a neproduktívnych verejných financií.