Slovensko patrí k európskym krajinám s najvyšším podielom výdavkov na energie na celkových príjmoch. Situácia sa v priebehu času zhoršuje, pričom podiel obyvateľstva v energetickej chudobe narástol na 18 percent. Podľa rozšírenej definície je energetickou chudobou zasiahnutých 330 tisíc domácností. Informovala o tom v pondelok Slovenská akadémia vied (SAV).
Vzrástol aj podiel obyvateľstva, ktorí si nevedia dostatočne vykúriť svoje obydlie. Ten sa v priebehu ostatných desiatich rokov zvýšil z 18 percent na 30 percent v skupine najchudobnejších domácností a zo šesť percent na osem percent v celej populácii.
Prognostička SAV Dušana Dokupilová vypracovala štúdiu, v ktorej apeluje na štát, aby definoval energetickú chudobu a následne spustil adresnú pomoc najzraniteľnejším domácnostiam.
„Na Slovensku si každá tretia domácnosť pod hranicou chudoby nemôže udržať vo svojom obydlí dostatočné teplo. V susedných krajinách je tento podiel výrazne nižší - v Maďarsku 16 percent domácností, v Česku 14 percent, v Rakúsku desať percent a v Poľsku 7 percent domácností,“ uviedla vo svojej štúdii Dokupilová z Prognostického ústavu Centra spoločenských a psychologických vied SAV.
Aj napriek fungovaniu rôznych podporných schém na rekonštrukciu obydlí nemali byť doteraz na Slovensku uplatnené žiadne opatrenia smerované na energeticky chudobné domácnosti.
„V čo najrýchlejšom čase je nevyhnutné prijať definíciu energetickej chudoby, ktorá by tento problém pomohla vyriešiť. Súčasne je potrebné spustiť opatrenia na pomoc zraniteľným domácnostiam ohrozeným energetickou chudobou počnúc informačnými kampaňami, sociálnou pomocou v teréne či vhodnými finančnými stimulmi podporujúcimi zvyšovanie energetickej efektívnosti domácností v energetickej chudobe,“ apeluje prognostička.
Väčšina slovenskej populácie žije v starších alebo nezrekonštruovaných domoch, pričom len 35 percent slovenskej populácie má trvalý pobyt v kompletne zrekonštruovaných domoch. Súčasne len 17 pecent domov bolo postavených po roku 2001, doplnila SAV.