Tretí balík konsolidácie má priniesť 22 opatrení, pričom podľa Ministerstva financií by mal štátu ušetriť 2,7 miliardy eur. Nejde však o opatrenia s dlhodobým efektom. Tempo zadlžovania síce spomalíme, ale nezastavíme.
Cieľ udržať dlh pod 60 percentami hrubého domáceho produktu, vyplývajúci z reformy Európskej únie a zo zákona o dlhovej brzde, tak pravdepodobne nenaplníme, uviedol ekonóm spoločnosti Finax Patrik Kindl.
Navrhnuté konsolidačné opatrenia aj s tretím konsolidačným balíčkom sú podľa neho nedostatočné. „Tieto opatrenia síce prispejú k spomaleniu rastu zadlžovania, no zadlžovať sa budeme aj naďalej. Zo strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu vyplýva, že sa v najbližších rokoch budeme pohybovať nad úrovňou 60-percentného dlhu voči HDP,“ uviedol Kindl.
Priblížil, že najväčšou časťou konsolidácie sú šetrenia na výdavkoch štátu. Zrušenie valorizácie miezd štátnych zamestnancov či zníženie počtu štátnych úradníkov sú podľa neho určite jednými z výrazných krokov, ako ušetriť na štáte. Z prezentovaného návrhu však nie je jasné, ako ušetriť touto cestou až 1,3 miliardy eur, zdôraznil ekonóm.
Zásadným efektom zvýšenia progresivity dane z príjmov fyzickej osoby namiesto plošného zvýšenia sadzby je podľa odborníka to, že sa daň dotkne najmä vyššie zarábajúcich. Ich spotrebiteľské správanie by pritom nemala výrazne ovplyvniť a nemala by výrazne znížiť kvalitu ich života.
Kindl však upozornil, že vyššie dane môžu odradiť kvalifikovaných ľudí od práce na Slovensku, prípadne aj tých, ktorí tu už pracujú. Finálny výber tejto dane tak môže byť oveľa menší a môže zároveň negatívne ovplyvniť aj rast ekonomiky.
„Až 358 miliónov eur má priniesť navyše zvýšenie zdravotného odvodu zamestnanca a ďalších 102 miliónov eur zvýšenie minimálnych sociálnych odvodov samostatne zárobkovo činných osôb, čo ešte viac zvýši celkovú odvodovú zaťaženosť,“ podotkol. Na záver dodal, že konsolidačné opatrenia je potrebné smerovať viac na výdavkovú stranu.