Doplnenie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti by malo zaviesť hornú hranicu daňového zaťaženia na úrovni 37 percent podielu na hrubom domácom produkte.
Vysoké daňové zaťaženie má totiž negatívny dopad na podnikateľské prostredie, hospodársky rast a negatívne vplýva na konkurencieschopnosť Slovenska. Vyplýva to z návrhu zákona predloženého na rokovanie Národnej rady opozičnou SaS.
„Cieľom návrhu ústavného zákona je zavedenie hornej hranice daňového zaťaženia. Predstavuje to zásadný krok pre zabezpečenie hospodárskej stability, ochranu podnikateľského prostredia a podporu blahobytu občanov. Slovenská republika sa nachádza na križovatke, kde narastajúce vysoké daňové zaťaženie ohrozuje konkurencieschopnosť našej ekonomiky, odrádza investorov a znižuje motiváciu k tvorbe hodnôt,“ vysvetlili predkladatelia v dôvodovej správe.
Zvyšovanie daní a odvodov podľa nich nie je riešením, ale problémom. SaS uviedla, že namiesto konsolidácie výdavkov a zvyšovania efektívnosti verejnej správy vláda siaha po vreckách občanov a podnikateľov.
Takáto politika podľa opozičných poslancov oslabuje podnikateľské prostredie, brzdí hospodársky rast a oberá Slovensko o potrebnú dynamiku a konkurencieschopnosť.
Strana uviedla, že v krajinách s nižšími daňovými sadzbami sa podniky častejšie rozhodujú investovať do nových projektov a technológií, čo prispieva k celkovému ekonomickému rastu.
Vysoké dane ovplyvňujú aj rozhodovanie zamestnávateľov o prijímaní nových zamestnancov, čo má dlhodobý negatívny dopad na nezamestnanosť a celkovú životnú úroveň obyvateľstva, skonštatovali poslanci zo SaS.
Poslanci v predloženom materiáli navrhujú aj definíciu daňového zaťaženia na účely predkladaného návrhu zákona. Účinnosť tohto ústavného zákona navrhli od 1. januára 2026.