Medzi rokmi 2018 a 2025 výdavky na dôchodky na Slovensku rástli rýchlejšie ako ekonomika. Zvýšili sa tak z osem na 9,5 percenta hrubého domáceho produktu, čo je jeden z najväčších nárastov v EÚ.
Tento rok to zodpovedá vyšším výdavkom o 2,1 miliardy eur. Keďže príjmy dôchodkového systému v pomere k HDP nerástli, ide o dodatočné zaťaženie deficitu verejných financií, upozornila na sociálnej sieti Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Za týmto nárastom je podľa rady viacero dôvodov. Najvyšší príspevok 0,65 percenta HDP alebo 0,9 miliardy eur spôsobili legislatívne zmeny, a to najmä vyšší a plošný 13. dôchodok, rodičovský dôchodok či prehodnocovanie invalidných dôchodkov. Vlna odchodov na predčasný dôchodok navýšila výdavky o ďalších 0,3 percenta HDP (0,4 miliardy eur).
„Nesystémové nastavenie prvej valorizácie novo priznávaných dôchodkov vyvolalo v rokoch 2023 a 2024 výraznú vlnu predčasných odchodov do dôchodku. Vysoká inflácia z predchádzajúceho obdobia, od ktorej sa valorizácia odvíjala, spôsobila, že predčasné dôchodky boli pre mnohých poistencov výhodnejšie, než by boli dôchodky priznané v riadnom termíne o rok či dva neskôr. Tento efekt ešte posilnila legislatívna úprava, ktorá v tom čase zmiernila podmienky pre vstup do predčasného dôchodku, a tým rozšírila okruh oprávnených žiadateľov,“ priblížila RRZ.
Starnutie populácie, teda rast počtu poberateľov dôchodkov mimo vlny predčasných odchodov, zvýšilo výdavky v tejto oblasti tiež o 0,3 percenta HDP. Rovnaký nárast spôsobil aj tzv. inflačný šok.
„Valorizácia štandardných dôchodkov, hoci oneskorene, udržala ich kúpnu silu aj pri poklese reálnych miezd, a teda aj platených sociálnych odvodov. K rastu výdavkov najvýraznejšie prispel tzv. kompozičný efekt, keď novopriznávané dôchodky boli podstatne vyššie ako zanikajúce,“ vysvetlila RRZ.
Výdavky na dôchodky sa podľa nej pri aktuálnych makroekonomických predpokladoch ustália v najbližších rokoch na súčasnej úrovni okolo 9,5 percenta HDP.
„Starnutie populácie a návrat rodičovského dôchodku od roku 2026 (ako asignácia dane z príjmu) budú na jednej strane prispievať k ich ďalšiemu rastu, naopak, nižšia inflácia, vyprchanie dočasného negatívneho vplyvu predčasných dôchodkov, ako aj rast počtu dôchodcov s príjmami z 2. piliera by mali tento rast tlmiť,“ doplnila fiškálna rada.