Slovenskí exportéri čoraz viac hľadajú odbyt mimo európskych trhov, čo súvisí s pretrvávajúcou globálnou neistotou poznačenou vojnovými konfliktami, obchodnými bariérami a spomaľovaním ekonomiky v EÚ. Záujem rastie najmä o Ukrajinu, celkovo je na úrovni 19 percent.
Ďalej nasleduje subsaharská Afrika a krajiny ako Keňa či Uganda so 16-percentným podielom a západný Balkán v podobe Srbska alebo Bosny a Hercegoviny s 15 percentami. Vyplýva to z prieskumu Eximbanky, ktorý sa uskutočnil v roku 2024 na vzorke 112 respondentov.
Aktuálne sa Ukrajina radí medzi prioritné trhy, o ktoré prejavujú slovenské spoločnosti najväčší záujem aj z dôvodu rozsiahlych potrieb obnovy, najmä v oblasti energetickej infraštruktúry a v ďalších strategických sektoroch.
Firmy lákajú tiež krajiny Južnej a Juhovýchodnej Ázie, konkrétne 13 percentami a v deviatich percentách prípadov je to aj Latinská Amerika. Pri expanzii do týchto krajín však narážajú na nedostatok kontaktov, finančného zabezpečenia a neznalosť daných teritórií.
Najmenej zaujímavé sú pre slovenské podniky regióny Blízkeho a Stredného východu vrátane Severnej Afriky s päťpercentným podielom a región Kaukazu a Strednej Ázie s tromi percentami.
„Pri snahe preniknúť na menej tradičné zahraničné trhy čelia podniky viacerým výzvam. Najčastejšie uvádzanou prekážkou (24 percent respondentov) je problém s identifikáciou odberateľov a nadviazanie lokálnych kontaktov. Tu zohráva mimoriadne dôležitú úlohu ekonomická diplomacia, kde miestna znalosť prostredia a vytváranie dôveryhodných kontaktov patria medzi rozhodujúce pri budovaní diplomatických a ekonomických vzťahov,“ upresnila Eximbanka.
Ďalším z faktorov je tiež potreba dodatočných finančných zdrojov a zabezpečenia zmluvných vzťahov, ktorú uviedlo 22 percent z opýtaných firiem. Pre 13 percent respondentov predstavuje výzvu tiež nedostatok informácií o možnostiach prieniku na trhy rozvojových krajín a o potrebách týchto krajín.
Týka sa to najmä nedostatku relevantných dát o dopyte, odvetvových príležitostiach, regulačnom prostredí alebo o miestnych špecifikách podnikania. Rovnako 12 percent firiem označilo ako bariéru nízku informovanosť o dostupných nástrojoch financovania, poistenia a mechanizmoch zdieľania rizík, ako sú záruky a exportné poistenie.
Z prieskumu vyplynulo, že 72 percent exportérov dokáže vstúpiť na trhy rozvojových krajín bez potreby formovania obchodných partnerstiev. Ďalších 21 percent však považuje spoluprácu za nevyhnutnú a využíva subdodávky, konzorciá alebo akvizície.
Partnerstvá im pomáhajú lepšie zvládať riziká, získať lokálne znalosti a otvoriť prístup na náročné trhy, ktoré sa vyznačujú politickou alebo ekonomickou nestabilitou.
„Slovenskí exportéri majú poznatky a kapacity uspieť aj mimo tradičných trhov, no vyžaduje si to okrem kvality ich dodávok aj dostatočnú pripravenosť, zabezpečenie či spoľahlivých partnerov, a to najmä na trhoch s vyššou mierou rizika,“ dodal generálny riaditeľ Eximbanky Rastislav Podhorec.