Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR podľa Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky (SAPI) umelo zdržiava procesy EIA v prípade projektov veterných elektrární.
Na záverečné stanovisko MŽP v procese hodnotenia vplyvov na životné prostredie (EIA) podľa SAPI už mesiace bez udania dôvodov čakajú tri projekty s výkonom 127 megawattov (MW). MŽP odmietlo obvinenie komentovať s tým, že ide o PR aktivitu lobistickej organizácie.
Slovensko by podľa vládou schváleného Národného energetického a klimatického plánu malo mať už v roku 2030 v prevádzke 750 MW veterných elektrární.
„Ak by niekto chcel držať vysoké ceny energií, závislosť na plyne z iných krajín, nerobil by to inak. Krajiny ako Česko, Estónsko, ale aj mnohé ďalšie začali zjednodušovať a urýchľovať povoľovacie procesy pre veterné elektrárne ešte v roku 2022. Práve preto, že dnes patria k zdrojom s najnižšou výrobnou cenou elektriny,“ uviedol výkonný riaditeľ SAPI Ján Karaba.
Rezort životného prostredia podľa asociácie nedodržal zákonné lehoty na vydanie záverečného stanoviska v procese EIA v prípade troch projektov. „V prípade jedného z týchto projektov uplynie o chvíľu už pol roka od predloženia tzv. odborného posudku. Predkladatelia pritom nemajú informáciu ani prečo mešká vydanie záverečného stanoviska, ani kedy by sa tak mohlo stať,“ priblížil Karaba.
Bez tohto záverečného vyjadrenia rezortu životného prostredia, ktoré hovorí či a za akých podmienok môže byť projekt v danej lokalite realizovaný, nemôžu investori pokračovať v ďalších povoleniach.
SAPI upozornila, že už teraz sú v príprave projekty veterných parkov v investičnej hodnote viac ako 1,4 miliardy eur. Situácia prvých predložených projektov môže podľa asociácie investorov odradiť od pokračovania v ich príprave. Štát podľa SAPI vysiela signál investorom, ktorí by mali záujem ich preinvestovať u nás do zelenej energetiky, že Slovensko nie je seriózny partner.
Pomalé a najmä nie veľmi transparentné povoľovanie je podľa asociácie hrozbou aj z pohľadu cien elektriny nielen pre domácnosti, ale aj priemysel.
„Slovensko je jednou z najviac priemyselných krajín v EÚ a veľkí priemyselní odberatelia mali v roku 2024 tretiu najvyššiu cenu elektriny v Európe. Ak sa majú zachovať pracovné miesta a životná úroveň ľudí, potrebujeme lacné zdroje nie o 15 rokov, ale čo najskôr,“ dodal Karaba.
Minulý rok postavili viac ako 100 megawattov veterných elektrární napríklad aj v Bosne a Hercegovine, či v Srbsku. Z pohľadu využívania tohto obnoviteľného zdroja energie predbehlo Slovensko s 3 MW inštalovaného výkonu veterných elektrární aj Kosovo so 137 MW výkonu.