Ministerstvo financií si dáva načas. Konsolidačný balíček na budúci rok mal byť známy už tento týždeň, napokon sa však o ňom verejnosť dozvie zrejme až začiatkom septembra. Jeho súčasťou by mohli byť aj banky. Ekonóm Michal Mešťan však pred týmto krokom vystríha. Môže totiž spôsobiť celý rad problémov.
Súčasťou konsolidácie by mohol byť opätovne aj bankový odvod. Pôjde buď o zvýšenie toho súčasného, respektíve o zastavenie jeho znižovania, alebo o úplne nový odvod. Ktorá verzia by bola najškodlivejšia?
Myslím si, že s ohľadom na aktuálny stav verejných financií a reálnu ekonomickú situáciu je načase, aby konsolidácia nebola zameraná na príjmovú stranu rozpočtu, ale najmä na výdavkovú. Verejné financie sú v súčasnosti v stave, keď je potrebné s cieľom naštartovať ekonomiku pristúpiť k reformám, napríklad zefektívniť verejnú správu, odbúrať byrokraciu či zjednodušiť daňový systém.
Ostatné opatrenia, ktoré mali prívlastok konsolidačné, či už v minulom, alebo v tomto roku, primárne zaťažili ľudí. Ak štát uvalí vyššie dane či zavedie nové na podnikateľský sektor, ten to preklopí na bežných spotrebiteľov a v konečnom dôsledku to celé zaplatia práve oni.
Presne tak, ako to vidíme v prípade transakčnej dane či dane z cukru. S ohľadom na aktuálnu ekonomickú situáciu v Európe by preto bolo vhodné, aby vláda nezvyšovala daňovo-odvodové zaťaženie a skôr hľadala iné možnosti, ako by tento zisk mohli banky vrátiť naspäť do ekonomiky.
Podľa Slovenskej bankovej asociácie zatiaľ so sektorom nikto nekomunikoval. Čím sa dá vysvetliť vládna stratégia „o nás bez nás“?
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 68% na dočítanie.
Zostáva vám 68% na dočítanie.