Nový atómový zdroj na Slovensku, ktorý má stavať americká spoločnosť Westinghouse, bude znamenať pre našu ekonomiku stratu 500 miliónov eur ročne. Uviedol v stredu na tlačovej konferencii opozičný poslanec Igor Matovič z hnutia Slovensko. Upozornil aj na predpokladané predraženie výstavby, náklady na úroky či zvýšenú rizikovú prirážku na štátny dlh, ktoré podľa neho spolu dosiahnu výšku 50 miliárd eur oproti plánovaným 15 miliardám eur na výstavbu.
„Westinghouse stavia atómové elektrárne v Amerike. Tie zdroje sú schopné produkovať jednu megawatthodinu elektriny za 120 eur, ale na trhu si viete kúpiť elektrinu na nasledujúcich desať rokov po 70 eur za megawatthodinu,“ vyčíslil Matovič. Predseda vlády Robert Fico tak podľa neho plánuje podpísať zmluvu, ktorá bude predstavovať stratu 50 eur na každom jednom megawatte v porovnaní s trhovou cenou.
Matovič podotkol, že Slovensko pre vlastné potreby výstavbu nového jadrového zdroja nepotrebuje. Vyrobená elektrina by tak mala byť vyvážaná. Líder hnutia Slovensko sa však pýta, ako na tom chce štát po zmienených cenách zarobiť.
Upozornil aj na to, že toto rozhodnutie urobil premiér svojvoľne, bez akejkoľvek verejnej debaty či analýzy. „Hovoríme o novom atómovom zdroji, pri ktorom Fico zo svojej vlastnej vôle rozhodol, že nebude robiť žiadnu verejnú súťaž. Žiadnu verejnú debatu na túto tému, najmä o tom, či ho potrebujeme a za akých podmienok,“ zdôraznil Matovič.
Július Jakab z hnutia Slovensko poznamenal, že na základe príkladov zo sveta možno počítať s omeškaním a predražením samotnej výstavby nového jadrového zdroja. Toto predraženie, úroky a riziková prirážka by znamenali zvýšenie sumy na 50 miliárd eur v porovnaní s momentálne plánovanou investíciou 15 miliárd eur. Tento projekt by tak podľa neho zadlžil slovenské obyvateľstvo na tri generácie.
To, že sa Slovensko rozhodlo pre Westinghouse, potvrdila v nedeľu ministerka hospodárstva Denisa Saková. „Medzivládna dohoda medzi Slovenskom a Amerikou - môžem oznámiť - je už ‚vyštrnganá‘, odsúhlasená aj americkou stranou, americkou administratívou a momentálne je na pôde Európskej komisie,“ priblížila Saková. Dodala že samotná zmluva by sa mohla podpísať začiatkom roka 2027.