Takmer 40 percent ľudí je v práci spokojných a približne 14 percent má z nej negatívny alebo veľmi zlý pocit. Skoro polovica Slovákov chodí do zamestnania bez zvláštnych pocitov, pričom uviedli, že si plnia svoje povinnosti a viac sa touto oblasťou nezaoberajú. Vyplýva to z ankety personálnej agentúry Grafton.
Dôvody spokojnosti, respektíve nespokojnosti zamestnancov sú odlišné, a to z pohľadu rozličných profesií ako aj generácií.
„Napríklad v IT a podnikových službách sú ľudia spokojní najmä vďaka práci, ktorá ich baví, a priateľskému kolektívu. Zamestnanci týchto dvoch sektorov zároveň patria podľa našich prieskumov k najspokojnejším,“ upresnila marketingová riaditeľka agentúry Jitka Kouba.
Naopak, k najmenej spokojným zamestnancom patria pracujúci vo výrobe, obchode a marketingu. Vo výrobe znižuje ich spokojnosť nedostatočné finančné ohodnotenie, v obchode a marketingu zase únava a stres.
Celkovo najspokojnejšia je najmladšia a najstaršia generácia ľudí na trhu práce. Najviac nespokojných prevláda v generácii X a Y. Mladí zamestnanci nemajú podľa Kouby dostatok skúseností ani možností porovnávať, preto sú menej kritickí než ich starší kolegovia.
Tí najstarší zase veľa vecí v práci neriešia, naopak sú lojálni a najviac si spomedzi všetkých generácií cenia stabilitu. Na druhej strane, generácie X a Y majú dostatok skúseností na to, aby videli nedostatky zamestnávateľa, pričom sa k nim často aj otvorene vyjadrujú. Ak na ich výčitky zamestnávateľ nereaguje, tak si zvyčajne začnú hľadať novú prácu.
V porovnaní s Českom má neutrálny pocit zo svojho zamestnania rovnaký podiel Čechov aj Slovákov, pričom pozitívne pocity prevládajú skôr na Slovensku a tie negatívne zase u našich západných susedov.
Najčastejšími príčinami nespokojnosti sú v oboch krajinách financie a miera stresu. Tieto aspekty patria často k dôvodom, prečo si zamestnanci hľadajú novú prácu.
Okrem mzdy však pri miere spokojnosti a rozhodovaní sa o odchode z práce majú významnú úlohu aj ďalšie faktory, ako napríklad vzťahy na pracovisku a osobnosť nadriadeného.
Pre starších ľudí je tiež dôležitá spätná väzba. Kouba upozornila, že jej nedostatok môže viesť u týchto osôb k frustrácii a pocitu zbytočnosti. Pri zamestnancoch okolo štyridsiatky môže obmedzená možnosť kariérneho rastu spôsobiť odchod zo zamestnania.