Spomalenie znižovania deficitu verejných financií v nasledujúcich rokoch nie je v súlade s predpokladom dosiahnutia dlhodobej stabilizácie dlhu do konca volebného obdobia súčasnej vlády.
Potrebné opatrenia na zníženie schodku v budúcom roku na 4,1 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) sú na úrovni okolo 1,4 miliardy eur, teda menej ako predpokladá vláda. Poukázal na to na stredajšej tlačovej konferencii predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Ján Tóth s tým, že ide zatiaľ o predbežné odhady.
Postupný pokles HDP
Reagoval tak na Výročnú správu o pokroku Slovenskej republiky za rok 2025, ktorú na stredajšom výjazdovom rokovaní schválila vláda. Ministerstvo financií v nej konštatuje, že vláda naďalej cieli postupný pokles deficitu k trom percentám HDP, ktorý by sa však vzhľadom na nepriaznivé geopolitické faktory mal udiať v roku 2028, teda o rok neskôr, ako sa pôvodne plánovalo.
Na dosiahnutie aktualizovaných cieľov sa odhaduje potreba ďalších konsolidačných opatrení na úrovni približne 1,7 miliardy v roku 2026 a do 3,5 miliardy eur v roku 2027.
Šéf RRZ avizoval, že vlastné hodnotenie tejto správy zverejní rada do dvoch týždňov. Podľa predbežných odhadov by boli pri aktualizovaných cieľoch deficitu potrebné dodatočné opatrenia na úrovni okolo 1,4 miliardy eur v budúcom roku, 1,2 miliardy eur vo volebnom roku 2027 a 1,8 miliardy eur v roku 2028, teda prvom roku novej vlády.
Možná rezerva vlády
Vláda tieto opatrenia odhaduje vyššie, podľa Tótha si tak možno chce vytvoriť rezervu napríklad na horší vývoj ekonomiky.
„Samotné zvoľnenie toho cieľa podľa nás nie je v súlade s predpokladom dosiahnutia stavu na dlhodobú stabilizáciu dlhu. Pre nás tá hodnota deficitu, ktorá dlhodobo stabilizuje dlh bez toho, aby som napríklad využíval aj zníženie hotovostnej rezervy na dočasné zníženie dlhu, je deficit pod 3 % HDP,“ priblížil Tóth s tým, že podľa aktualizovaných plánov vláda tento krok necháva na nasledujúci kabinet.
„Do konca volebného obdobia, ak by deficit bol na 3,5 % HDP a nerobili sa ďalšie dodatočné opatrenia, tak ten dlh by nebol stabilizovaný,“ doplnil.
Výnimka z rozpočtových pravidiel na vyššie obranné výdavky, o ktorú chce vláda požiadať, by sa mala podľa Tótha zvažovať najmä v prípade, ak by bol ich nárast krátkodobo výrazné nad dve percentá HDP.
Aktuálne plánovaný rast týchto výdavkov však výrazne neprevyšuje túto úroveň. Vyššie budú len oproti minulosti, kedy Slovenská republika dávala na obranu výrazne menej ako dve percentá HDP.
„Tým, že vznikla bezpečnostná situácia, ktorá bude dlhodobo rizikovejšia, ako bola pred piatimi rokmi, tak verejné financie by sa mali pripraviť na trvalo zvýšené výdavky na obranu. Aspoň v tej úrovni, aký máme náš medzinárodný záväzok na úrovni 2 % HDP,“ dodal šéf RRZ.