Vláda naďalej cieli postupný pokles deficitu verejných financií k trom percentám hrubého domáceho produktu (HDP), ktorý by sa však vzhľadom na nepriaznivé geopolitické faktory mal udiať v roku 2028, teda o rok neskôr, ako sa pôvodne plánovalo.
V budúcom roku by mal schodok klesnúť na 4,1 percenta z tohtoročných 4,9 percenta HDP. Na dosiahnutie aktualizovaných cieľov sa odhaduje potreba ďalších konsolidačných opatrení na úrovni približne 1,7 miliardy v roku 2026 a do 3,5 miliardy eur v roku 2027.
Konštatuje to ministerstvo financií v prvej Výročnej správe o pokroku, ktorú predkladá na stredajšie rokovanie vlády.
Konsolidácia nekončí
„Dosiahnutie stanovených cieľov si naďalej bude vyžadovať pokračovanie konsolidácie verejných financií. Bez ďalšej konsolidácie by deficit v roku 2026 s veľkou pravdepodobnosťou neklesol pod úroveň 5 % HDP,“ upozornil v materiáli rezort financií.
V porovnaní s predpokladmi z jesene minulého roka oslabenie ekonomického rastu prináša so sebou aj výraznejší výpadok daňových príjmov. V prípade potvrdenia súčasne diskutovaných vládnych priorít rozpočet od roku 2026 zaťaží napríklad aj schválená valorizácia miezd učiteľov, či príspevkov na opatrovanie a asistenciu.
Otvorenou otázkou ostáva aj prípadná forma energopomoci, dodatočným rizikom je negatívny dosah ciel zavádzaných americkou administratívou, vymenovalo ministerstvo.
V strednodobom pláne sa pôvodne očakával postupný pokles deficitu k trom percentám HDP do roku 2027, čo by malo stabilizovať verejný dlh. Rezort financií však pripomenul, že makroekonomické prostredie sa od jesene výraznejšie zhoršilo, pričom neistotu zvyšuje aj zavádzanie ciel.
Navýšenie obranných výdavkov
Európska komisia tiež aktivovaním únikovej doložky z fiškálnych pravidiel v marci tohto roku umožnila zohľadniť navýšenie obranných výdavkov, a to bez vplyvu na plnenie záväzkov. „Očakávané deficity hospodárenia sa tak navyšujú v priemere o 0,5 percenta HDP, stále však pri rešpektovaní európskych rozpočtových pravidiel a so zreteľom na cieľ zastaviť rast dlhu do konca volebného obdobia,“ priblížilo ministerstvo financií.
Tento plán zodpovedá podľa ministerstva rastu čistých výdavkov na úrovni 8,4 percenta, čo je po započítaní nárastu obranných výdavkov plne v súlade európskymi fiškálnymi pravidlami. Po naplnení konsolidácie by sa rast dlhu mohol zastaviť v roku 2027 pod 63 percent HDP a pri pokračovaní v nastavenom tempe konsolidácie by následne začal klesať.
Rokovania o rozpočte na rok 2026, vrátane diskusií o potrebných konsolidačných opatreniach, podľa ministerstva financií na politickej úrovni už prebiehajú a budú pokračovať aj v lete. Medzi uvažované opatrenia zaradilo pokračovanie hľadania úspor na prevádzke štátu, vyššie dane z nehnuteľností či externalít, kam patrí aj oblasť hazardných hier.
Zdaňovanie nehnuteľností
„So samosprávami sa rokuje o viacerých zmenách v zdaňovaní nehnuteľností, napríklad o vyššej dani z investičných bytov, a to vyšším zdanením druhej a ďalšej nehnuteľnosti. Ďalšou oblasťou by mohlo byť spravodlivejšie zdanenie nehnuteľností viacpodlažných budov. Uvažuje sa aj nad automatickou indexáciou dane cez infláciu, aby daň z nehnuteľností aspoň čiastočne držala krok s rastom ich cien a zároveň sa predišlo skokovým rastom sadzieb,“ priblížil rezort financií s tým, že ďalšie opatrenia sú v štádiu úvodných rokovaní.
Výročná správa o pokroku obsahuje úvodné plnenie Národného strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu Slovenskej republiky na roky 2025 až 2028.
Úlohou plánu prijatého vlani na jeseň bolo nastaviť rozpočtové ciele tak, aby boli slovenské verejné financie udržateľné aj v horizonte nasledujúcej dekády.
Dokument nastavil pevnú trajektóriu rastu čistých výdavkov na nasledujúce štyri roky ako hlavný nástroj reformovaných európskych rozpočtových pravidiel.