Verejný dlh Slovenska v minulom roku skončil tesne pod 60 percentami hrubého domáceho produktu. Na začiatku tohto roka sa však už dostal nad túto hranicu a späť klesne najskôr o sedem rokov. Na základe aktuálneho a očakávaného vývoja verejných financií to odhaduje analytik VÚB Michal Lehuta.
Poukázal na to, že vlaňajší deficit verejných financií na úrovni 5,3 percenta HDP bol podľa aktuálnych informácií Eurostatu štvrtý najväčší v Európskej únii po Rumunsku (-9,3 percenta), Poľsku (-6,6 percenta) a Francúzsku (-5,8 percenta). Šesť krajín dosiahlo prebytkové hospodárenie.
Vyrovnané hospodárenie
Verejné zadlženie Slovenska dosiahlo ku koncu vlaňajška 59,3 percenta HDP. „V prvom štvrťroku tohto roka však objemným požičiavaním si, v marci aj od bežných ľudí, narástlo späť nad 60 percent HDP a spolu s aprílovou aukciou Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity až k úrovni 63 percent HDP,“ vyčíslil Lehuta.
Podľa prognózy VÚB na najbližšie roky, ktorá počíta s postupnou konsolidáciou smerom k vyrovnanému hospodáreniu v roku 2033, sa môže slovenský verejný dlh dostať späť pod 60 percent HDP najskôr o sedem rokov, teda v roku 2032. „Dovtedy totiž ďalšie deficity verejných financií budú najprv dlh ešte zvyšovať a až keď klesnú pod 2,5 percenta HDP (možno v roku 2029), začne sa verejný dlh v pomere k rastúcemu výkonu ekonomiky postupne znižovať,“ vysvetlil analytik.
Zároveň upozornil, že znižovanie vysokých deficitov aktuálne sťažuje spomaľujúca sa ekonomika, a to aj kvôli obchodnej vojne zo strany USA.
Tohtoročný cieľ
„Tá sa v júni pretaví do nižších makroekonomických i daňových prognóz a ohrozí tak plnenie tohtoročného cieľa pre schodok na úrovni 4,7 percenta HDP, ako aj potrebný objem budúcoročnej konsolidácie, ktorá by podľa vlani schváleného trojročného plánu mala deficit znížiť na 3,7 percenta HDP,“ avizoval Lehuta.
Utorková aukcia slovenských štátnych dlhopisov potvrdila trend klesajúcich požadovaných výnosov, zhodnotil analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. Priemerný akceptovaný výnos 10-ročných dlhopisov dosiahol úroveň 3,44 percenta, pričom v polovici marca boli ich výnosy o takmer 25 bázických bodov vyššie.
„Zároveň vidíme relatívne silný dopyt zo strany investorov po dlhších splatnostiach, čo sčasti odráža očakávania ďalšieho uvoľňovania menovej politiky a zvýšené riziko spomalenia hospodárskeho rastu, prípadne recesie,“ priblížil analytik. Pozitívne možno podľa neho hodnotiť to, že na konci prvej tretiny roka má Slovensko pokrytú polovicu potrieb financovania na rok 2025.
Zároveň však ekonóm poukázal na to, že napriek poklesu výnosov sa riziková prirážka slovenských dlhopisov voči nemeckým od konca marca mierne zvýšila. Zatiaľ čo vo februári a marci sa pohybovala okolo 85 bázických bodov, aktuálne predstavuje približne 100 bodov.
„Hlavným faktorom tohto nárastu je zvyšujúce sa externé riziko. Slovensko patrí medzi najviac exponované krajiny eurozóny v súvislosti s dopadmi už zavedených, ako aj potenciálne hroziacich obchodných ciel,“ doplnil Kočiš.