Mzdy zamestnancov sú na Slovensku stále nízke, nominálne zárobky sú oproti členským krajinám Európskej únie piate najnižšie a ich rast je pomalý. V oblasti zamestnania je dlhodobým problémom aj prekvalifikovanosť pracovníkov. Vyplýva to z aktuálnej štúdie 20 rokov Slovenska v EÚ, ktorú zverejnila Konfederácia odborových zväzov (KOZ).
"V období rokov 2008 až 2023 sa podiel miezd na hrubý domáci produkt zvýšil najviac na Slovensku, v Nemecku, Rakúsku a Slovinsku. Kvôli nízkej východiskovej hodnote na Slovensku však podiel miezd na HDP ostal nízky. V porovnaní s novými členskými štátmi zaostávame vo viacerých oblastiach. Pokiaľ ide o výšku kompenzácií zamestnancov, tak Slovensko sa dlhodobo nachádza na spodnej časti európskeho rebríčka," uviedlo KOZ s tým, že v priemere v období rokov 1995 až 2023 bol 39-percentný podiel kompenzácií zamestnancov na HDP na Slovensku rovnaký ako v Poľsku a len o trochu nižší ako v Česku, kde dosiahol 41 percent.
Ďalším problémom je na Slovensku aj prekvalifikovanosť zamestnancov, z ktorých veľká časť vykonáva prácu, na ktorú by im stačilo aj nižšie vzdelanie než to, aké dosiahli. Na jednej strane podľa KOZ krajina míňa verejné výdavky na vzdelávanie a rovnako aj mrhá potenciálom zamestnancov. Tento problém súvisí aj s vysokou nezamestnanosťou v minulosti. Na druhej strane systém celoživotného vzdelávania na Slovensku stagnuje, čo nie je dobré v súvislosti s výzvami priemyslu, umelou inteligenciou a potrebou posunúť ekonomiku na vyššiu úroveň.
"Je preto dôležité zaviesť možnosť pre stredné a vysoké školy poskytovať akreditované kurzy zo svojich predmetov tak, aby účastníci týchto kurzov získali nevyhnutné minimum pre výkon svojej práce. Pre personalistov, ktorí budú mať záujem sa vzdelávať v oblasti pracovného práva, nebude potrebné absolvovať celé právne vzdelanie, ale len predmety ako pracovné právo, občiansky zákonník či civilný sporový poriadok s absolvovaním skúšok," dodali odborári.