Proces výberu lokality pre hlbinné úložisko jadrového odpadu sprevádzajú závažné nedostatky. Tvrdí to predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ondrej Lunter. Z piatich lokalít, s ktorými štát uvažuje, sú štyri na území BBSK, ale 32 obcí v okresoch Detva, Brezno, Poltár, Rimavská Sobota a Lučenec, kde by malo byť v budúcnosti uložené vyhoreté jadrové palivo, štát vynechal z rozhodovania o výbere lokality. Šéf kraja a poslanci krajského zastupiteľstva vo štvrtok upozornili, že taký postup je nezákonný a netransparentný, žiadajú o nápravu.
"Podľa aktualizovaných záväzkov Slovenskej republiky sme povinní mať takéto úložisko. Je to jedna z podmienok, aby sa jadrová energia, od ktorej sme závislí, dala považovať za čistú. Musíme byť schopní bezpečne ukladať jadrový odpad tak, aby z toho nemal nikto žiadnu zdravotnú ujmu. Ide o zásadný projekt za niekoľko miliárd eur a štátny úrad už spustil prvý proces, na ktorom majú participovať dotknuté samosprávy. Tie však z neho úplne vynechal, niektoré o ňom ani nevedeli," vysvetlil Lunter.
Ako zdôraznil, BBSK žiadal o zapojenie obcí do tohto procesu už v auguste 2023 v rámci jeho prípravy. "Žiadosť bola zamietnutá s absurdným dodatočným vysvetlením, že práca s verejnosťou a dotknutými obcami je jednou z kľúčových fáz pre výber prieskumnej lokality hlbinného úložiska a následnej práce na projektovej a realizačnej činnosti, teda v podstate s tým, že niekedy v ďalších fázach," konštatoval predseda kraja.
Pripomenul, že na verejnom prerokovaní samotnej správy o hodnotení, ktoré sa uskutočnilo vlani v októbri, sa zástupcovia BBSK opäť domáhali dôvodov a vysvetlenia, prečo v procese posudzovania tohto strategického materiálu neboli oslovené dotknuté obce. Odpovede však mali byť vyhýbavé a nekonkrétne.
Zastupiteľstvo BBSK preto prijalo uznesenie, v ktorom vyzvalo ministerstvá životného prostredia a hospodárstva, aby zabezpečili zákonnosť procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie. Žiadajú zopakovanie prerokovania vrátane verejného prerokovania za účasti obcí a verejnosti, ktorých sa lokality pre hlbinné úložisko týkajú. Zo zákona jasne vyplýva, že dané obce musia byť účastníkmi procesu.
"Ako to už na Slovensku chodí, žiaľ, aj v tomto projekte máme nakročené k tomu, aby sa z toho stala kultúrno-etická vojna, ktorej sa ešte stále môžeme vyhnúť," dodal Lunter.
Strategický dokument pod názvom "Vnútroštátny program nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi v Slovenskej republike" si objednal Národný jadrový fond, finálne vybratú lokalitu vrátane záložnej chce mať Slovensko údajne už v roku 2030, do roku 2038 aj s územným rozhodnutím.