Projekt na výstavbu tunela Karpaty, ktorý má pomôcť s rastúcim počtom áut v Bratislave, v uplynulých dňoch získal povolenie v posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktoré je známe aj pod skratkou EIA. Informoval o tom minister životného prostredia Tomáš Taraba s tým, že “vznikne najväčší dopravný projekt, dopravná stavba na Slovensku.”
Dostať kamióny preč z mesta
Taraba priblížil, že tunel Karpaty bol posudzovaný od roku 2016 a envirorezort určil viac ako 150 pripomienok, ktoré budú počas stavby monitorované. Ide podľa neho o environmentálne absolútne udržateľný projekt.
Minister dopravy Jozef Ráž označil získanie EIA za významný krok k tomu, aby Bratislava mala plnohodnotný obchvat. “Je to v prvom rade o tom, aby sme mali kompletný obchvat a dostali tých štvrť milióna kamiónov, ktoré dnes chodia cez Bratislavu, preč z nášho hlavného mesta,” vyhlásil Ráž.
Za dôležité Ráž tiež považuje, že tunel Karpaty umožní prepojenie Záhoria so zvyškom Slovenska. “Záhorie je naozaj Karpatami odrezané a mimo D2 alebo teda viacerých prejazdov, ktoré sú veľmi ťažké cez tieto kopce, tak nemá to priame napojenie,” priblížil minister dopravy. Ďalším aspektom, na ktorý poukázal, je prepojenie na Rakúsko a Česko.
Financie z externých zdrojov
Pripustil ako pravdepodobné, že na financovanie tunela budú musieť zohnať externé zdroje. “Je veľmi pravdepodobné, že práve preto, aby sme dokázali jeho ekonomickú návratnosť, tak ho budeme do budúcna vynímať z mýtneho systému, zo systému diaľničnej známky a bude platiť len ten, kto cez neho pôjde,” načrtol Ráž.
Tunel Karpaty so zhruba 12 kilometrami je budúcim najdlhším tunelom Slovenska. Jeho cena sa odhaduje na 1,7 miliardy eur.
Tunel bude súčasťou prepojenia Rače a Záhorskej Bystrice a zároveň severného obchvatu hlavného mesta, ktorý má odľahčiť dva hlavné ťahy. Pomôcť by mal najmä vyťaženému Prístavnému mostu a Mostu Lafranconi, ktorými prejde denne takmer stotisíc áut.