Na prázdniny s úsmevom. Taký názov by podľa guvernéra Národnej banky Slovenska Petra Kažimíra mohla niesť nová letná makroekonomická prognóza. „Prvým dôvodom na úsmev je veľmi solídny ekonomický rast, druhým je výrazný pokles inflácie a tretím veľmi dobrým dôvodom je opätovné zlepšovanie životnej úrovne v najbližších rokoch,“ tvrdí Kažimír.
Rast HDP podľa aktuálnych predpokladov NBS dosiahne v tomto roku 2,8 percenta, čo je o 0,5 percentuálneho bodu viac, ako sa očakávalo na jar. V budúcom roku by malo naše hospodárstvo ďalej zrýchliť na 3,2 percenta.
To, že má slovenská ekonomika v tomto roku našliapnuté napredovať slušným tempom, ukázali už štatistické údaje za prvý kvartál, ktoré boli najlepšie za posledné dva roky.
Svoj výhľad oproti jarnej prognóze v lete zlepšil aj Inštitút finančnej politiky ministerstva financií z dvoch na 2,5 percenta. „Vývoj u našich obchodných partnerov sa pomaly, ale isto zlepšuje, zároveň pozitívne vplýva aj postupné rozbiehanie sa čerpania prostriedkov z plánu obnovy, aj keď je to pomalšie, ako by sme si želali,“ skonštatoval štátny tajomník rezortu financií Radovan Majerský.
Silnejší hospodársky rast
Inštitút finančnej politiky tiež pripomenul, že rast bude v tomto roku podporený najmä domácim dopytom. V roku 2025 by mala spotrebu domácností ako hlavného ťahúňa vystriedať realizácia projektov z Plánu obnovy a odolnosti EÚ. Oživenie svetového obchodu povedie k vyššiemu zahraničnému dopytu, ktorý povzbudí utlmený slovenský export a priemysel.
Riziká prognózy sú podľa analytikov rezortu financií skôr vychýlené nadol najmä pre schopnosť včas dokončiť projekty z plánu obnovy, ako aj možné spomalenie svetového obchodu kvôli nástupu protekcionizmu v globálnej ekonomike.
Riziká smerom nadol vidí aj centrálna banka, to najväčšie súvisí s nevyhnutnou konsolidáciou verejných financií. Jednou z najdôležitejších úloh rezortu financií na najbližšie týždne či mesiace je práve prísť s kredibilným plánom, ako ozdraviť štátnu kasu. Ministerstvo financií už na jar avizovalo balík opatrení na budúci rok v objeme 1,4 miliardy eur. „Ten bude ovplyvňovať aj ekonomický rast, jeho štruktúru, domácu spotrebu, ako aj príjmy obyvateľov či zisky firiem ako takých,“ podotkol Kažimír.
Pomalšia inflácia a rýchlejší rast miezd
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 54% na dočítanie.
Zostáva vám 54% na dočítanie.