Vláda pripravuje balík opatrení za jeden a pol miliardy eur, ktoré majú pomôcť rozpočtu. Minister financií Ladislav Kamenický to uviedol pre agentúru Bloomberg. Povedal, že počítajú s novými príjmami aj so šetrením výdavkov.
Škrty v energodotáciách i zmeny v zdravotníctve
Kamenický predpokladá, že na budúci rok už možno nebudú potrebné dotácie na energie. Uviedol, že na nich by sa dalo ušetriť jedno percento HDP, teda asi miliarda eur. Rozpočtové príjmy majú podľa ministra zvýšiť aj zmeny v zdravotníctve. Balík opatrení by sa mal týkať budúceho roka.
Kamenický zároveň sľubuje, že schodok budú v najbližších rokoch znižovať o percento HDP ročne. Pred voľbami minister aj jeho stranícky šéf a premiér Robert Fico vyhlasovali, že sú ochotní konsolidovať verejné financie maximálne tempom pol percenta ročne.
“Ak má byť deficit na konci roku 2023 sedem percent, v roku 2024 nepôjdeme ďalej ako na 6,5 percenta. To je náš návrh,” povedal Fico v auguste 2023 v rámci predvolebnej kampane. Avšak už v svojom prvom rozpočte 4. Ficova vláda počítala s ráznejšou konsolidáciou. Štátny rozpočet na rok 2024 s výhľadom na ďalšie roky spomína konsolidáciu verejných financií na tento rok na úrovni 1,5 percenta HDP a na ďalšie dva roky v rozsahu 1,6 percenta.
Ministerstvo plánuje dokončiť návrh opatrení v najbližších mesiacoch. „Chceme ukázať investorom, že máme jasné konsolidačné smerovanie a náš plán zredukovať rozpočtový deficit je dôveryhodný,“ citovala agentúra Bloomberg Kamenického.
Rezort financií v návrhu rozpočtu počíta s tým, že vláda musí v roku 2025 aj 2026 znížiť deficit o jeden percentný bod. Zároveň ráta s tým, že Slovensko bude pre vysoký deficit v tomto roku pod prísnejším dohľadom Európskej komisie.
Najvyšší rozpočtový schodok v Únii
Európska komisia na budúci rok odhaduje Slovensku najvyšší rozpočtový schodok v Únii a avizuje, že preto bude u nás potrebné aj najsilnejšie konsolidačné úsilie zo všetkých štátov.
Voči štátom EÚ, ktoré presahujú trojpercentnú hranicu schodku, vrátane Slovenska, môže Európska komisia zároveň začať procedúru nadmerného deficitu, ktorá potrvá, až kým sa im schodok pod spomínanú úroveň nepodarí znížiť.
„Celkový rozpočtový deficit Slovenska má v roku 2024 podľa prognózy vzrásť zo 6,1 percenta HDP na 6,3 percenta HDP, čo je vysoko nad referenčnou hranicou tri percentá HDP Maastrichtskej zmluvy. Zároveň neplníme európske výdavkové pravidlo, rozpočtové výdavky podľa Komisie rastú o 500 miliónov eur viac, ako by mali,“ uviedol predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth.
Okrem Slovenska to má však v tomto prípade nahnuté aj ďalších 11 krajín vrátane susedného Maďarska či Poľska, ktoré môžu rovnako skončiť v procedúre nadmerného deficitu. Ak by si tiež počas jej trvania neplnili konsolidačné povinnosti, Komisia ich za to môže pokutovať.
500 eur na každého Slováka
Inštitút Bruegel nedávno zverejnil analýzu, podľa ktorej by fiškálna konsolidácia Slovenska mala byť až 1,65 percenta HDP ročne v prípade štvorročného plánu a jedno percento HDP pri sedemročnom pláne.
V prípade spomínaných 1,65 percenta HDP platí, že vzhľadom na očakávaný HDP krajiny v bežných cenách na rok 2025 ide o sumu 2,3 miliardy eur ročne. To je v priemere takmer 500 eur na každého Slováka. Na ilustráciu, na tento rok vláda prijala konsolidačný plán za viac ako dve miliardy eur.
No deficit znížila papierovo len o 0,5 percentuálneho bodu. Zároveň so škrtmi totiž kabinet zvyšoval aj výdavky, a to najmä na dôchodky. Aj konsolidáciu, ktorú vláda presadila, navyše odborníci označili za spornú, keďže sa pristúpilo ku krokom na úkor budúcej udržateľnosti verejných financií, ako bolo oslabenie druhého penzijného piliera. V prípade bankového odvodu zas hrozí prenesenie záťaže na klientov.