Značná časť Slovákov priznáva, že je pre stále rastúce ceny nútená znižovať svoje nároky na kvalitu jedla. Až 42 percent opýtaných uvádza, že na strave a potravinách šetrí aj na úkor kvality. Ukázal to septembrový prieskum Food barometer pre spoločnosť Edenred, na ktorom sa zúčastnilo 2 229 respondentov.
O niečo viac ako polovica (53 percent) opýtaných naopak deklaruje, že vplyvom inflácie šetrí radšej v iných oblastiach tak, aby sa to kvality stravy nedotklo. Pre zvyšných päť percent respondentov nie je kvalita jedla rozhodujúca.
"Dlhšie trvajúce obmedzovanie sa v strave v dôsledku zvyšujúcich sa cien potravín a jedál sa môže negatívne prejaviť na zdravotnom stave obyvateľov, pretože vyvážená a plnohodnotná strava je kľúčom k zdraviu pre ľudí bez rozdielu veku," upozornila na riziko Lívia Bachratá zo spoločnosti Edenred.
Z prieskumu tiež vyplynulo, že pre najväčšiu skupinu opýtaných (31,1 percenta) tvoria výdavky na jedlo 20 až 30 percent mesačného rozpočtu.
Pri štvrtine (23,7 percenta) respondentov zhltne strava 30 až 40 percent a každému piatemu účastníkovi prieskumu dokonca viac ako 40 percent mesačného balíka.
To, aká je cena jedla dôležitá, potvrdila aj otázka, podľa akých kritérií si Slováci vyberajú gastroprevádzku v čase obeda. Najväčšia skupina (71,4 percenta) si reštauráciu hľadá podľa ceny, 66 percent opýtaných podľa kvality jedla.
Pre ďalších 66 percent je dôležité, aby podnik akceptoval stravné lístky či karty a hodnotu za peniaze sleduje pri výbere prevádzky 64 percent respondentov. Dostupnosť a lokalita podniku zaujíma 55 percent opýtaných. Účastníci prieskumu mohli označiť viacero kritérií.
Ak Slovákom momentálna finančná situácia nedovoľuje dopriať si kvalitný obed v niektorej z gastroprevádzok, najčastejšou prvou náhradou pre nich je pripraviť si obed doma (70,8 percenta).
Takmer 11,5 percenta respondentov v takejto situácii uprednostní suchú stravu a ďalších 6,5 percenta hovorí, že to vyrieši suchým obedom z pumpy, ako napríklad bageta či šalát.